Keď žila sv.Katarína Janovská ešte na tejto zemi, Pán jej udelil milosť a ocitla sa v očistci,píše.

Očistec pre seba vnímala ako oheň Božej lásky, rozžeravenej a tento oheň ju spaľoval a očisťoval od toho, čo na nej ešte nebolo očistené.

A vďaka tomuto ohňu pochopilia vo svojom vnútri, čo prežívajú duše v očistci, aby sa očistili od každej škvrny hriechu, od ktorej sa ešte neočistili počas pozemského života.

Očistec, ktorý popísala, je jej vnímanie z Božej milosti  vzhľadom na stav jej duše tu na zemi.

Predpokladáme, že nehovorí o tom, ako trpí veľký hriešnik, ktorý stav poslednej hodine svojho života obrátil k Bohu.

Nepochopiteľné milosrdenstvo ale spoznávame,

keď milosrdný Boh hovorí hriešnikovi na kríži: Ešte dnes budeš so mnou v raji.

Pohľad  sv.Kataríny Janovskej na  očistec podľa prežitej vlastnej mystickej skúsenosti:

/Jej slová/

Duše, ktoré sú v očistci / podľa toho ako som pochopila / nemajú inú možnosť ,

než byť na tomto mietse. je to z Božieho spravodlivého nariadenia.

Nemôžu mať na seba ani na druhých žiadne spomienky, či už dobré alebo zlé, ktoré by im spúsobili viac trápenia, než trpia zvyčajne.

Majú však veľké šťastie, že sú v Božom pláne a že on púsobí vo všetkom to, čo sa mu páči a ako sa mu páči,

že vo svojej veľkej bolesti  nemôžu myslieť na seba.

Vidia len skutky dobroty Boha,

ktorý je natoľko MILOSRDNˇY voči človekovi, že ho privádza k sebe,

už nevidia ani trápenia, ani dobro, ktoré ich múže stretnúť.

Keby ich mohli vidieť, neboli by v čistej láske.

Iba jedinýkrát vidia dôvod, prečo sú v očistci a to v okamihu,keď opustia tento svet.

Potom už ten dôvod nikdy neuvidia...

...teraz sú už zbaneé možnosti hrešiť ,

ale aj možnosti získavať zásluhy.

/Aká je doležitá ĽÚTOSŤ nad vlastnými hriechmi a previneniami tu na zemi/