Z Knihy Ester

4, 17m-kk

Modlitba kráľovnej Ester

V tých dňoch 17mcelý Izrael zo všetkých síl volal k Pánovi, lebo im hrozila istá smrť.

17nAj kráľovná Ester v smrteľnom nebezpečenstve, ktoré hrozilo jej národu, hľadala útočište u Pána. 17oOdložila slávnostné rúcho a obliekla si smútočný odev a namiesto drahých mastí posypala si hlavu popolom a veľmi pokorovala svoje telo pôstmi. 17pPadla na zem so svojimi služobnicami a od rána až do večera sa modlila:

17q„Zvelebený si, Bože Abraháma, Bože Izáka a Bože Jakuba.

Pomôž mne opustenej,

ktorá nemá ochrancu okrem teba, Pane,

17ra nebezpečenstvo sa mi priblížilo na dosah ruky.

17sPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty si zachránil Noema na vode potopy.

17tPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty si Abrahámovi s tristoosemnástimi mužmi vydal deväť kráľov.

17uPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty si vyslobodil Jonáša z brucha veľkej ryby.

17vPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty si vyslobodil Ananiáša, Azariáša a Mízaela z ohnivej pece.

17xPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty si vyslobodil Daniela z levovej jamy.

17yPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty si sa zľutoval nad Ezechiášom, judejským kráľom,

keď bol odsúdený na smrť a prosil o život,

a daroval si mu pätnásť rokov života.

17zPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty si Anne dal porodiť syna, keď prosila s roztúženou dušou.

17aaPočula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,

že ty až do konca zachraňuješ všetkých, čo sa ti páčia, Pane.

17bbTeraz pomáhaj mne opustenej,

ktorá nemá nikoho okrem teba,

Pane, Bože môj.

17ccTy vieš,

že tvojej služobnici sa protiví

obcovať s neobrezancami,

17ddže som nejedla z prekliateho stola

a nepila som víno z ich obiet.

17eeTy vieš,

že odo dňa môjho odvlečenia

nemala som radosť v ničom,

iba v tebe, Pane.

17ffTy vieš, Bože,

že odkedy je tento odev na mojej hlave,

preklínam ho ako handry ženy v jej čase

a neoblečiem si ho v deň blaženosti.

17ggA teraz pomáhaj mne, sirote,

vlož mi do úst príhodné slovo pred levom,

urob ma milou v jeho očiach

a obráť jeho srdce na nenávisť k tomu, ktorý nás napáda,

na záhubu jeho a tých, čo s ním súhlasia.

17hhAle nás vysloboď z rúk našich nepriateľov,

náš zármutok obráť na radosť

a naše bôle na zdravie.

17iiA tých, Bože, čo sa postavia na tvoju stranu,

urob príkladom.

17kkUkáž sa, Pane, zjav sa, Pane!“

Posilni ma, Kráľ svätých, zvrchovaný Vládca,

 * A vlož mi do úst správnu a pôsobivú reč.

Daj nám, Pane, miesto na pokánie

a nezatváraj ústa tým, čo ťa ospevujú, Pane. 

* A vlož mi do úst správnu a pôsobivú reč.