Moji kňazi musia byť v každom okamihu v tomto kňazskom postoji: v mojom Srdci, v modlitbe za spásu sveta. 

Diskusie, prehnaná činnosť, riešenie problémov a záujmy, ktoré sú dnes v móde, ktoré však rozptyľujú a maria vaše sily, to všetko je rušivé pôsobenie zo strany môjho nepriateľa, ktorému sa dnes darí zvádzať všetko a všetkých. Moji najmilší synovia, vás nikdy nezvedie, pretože ste zasvätení môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Preto vždy budete len mojimi kňazmi, ktorí sa

bez prestania so mnou modlia,

aby veľký odpad bol aspoň čiastočne zastavený a a

by veľké hroziace tresty boli aspoň zmiernené.

– Aby ste sa mali radi ako bratia, zhromaždení okolo svojej Matky. Akú len bolesť denne skusuje moje materinské Srdce, keď vidím, že už ani medzi kňazmi dnes niet lásky a že si už nepomáhajú! Egoizmus udusil všetok elán bratskej lásky a v duši toľkých mojich synov je len ľad a tma. Moji najmilší synovia, milujte sa navzájom! Navštevujte sa, stretajte sa a pomáhajte si, aby ste boli kňazmi vernými pápežovi, evanjeliu a Cirkvi. Neznepokojujte sa, keď sa teraz zdá, že vo viere všetko stroskotáva. Ani jediné slovo evanjelia môjho Syna nesmie byť odmietnuté, ak chcete ostať v pravde. Vy buďte žitým evanjeliom, aby ste postavili svoje svetlo proti veľkej temnote, ktorej bude v mojej Cirkvi stále pribúdať. – Aby ste zostávali so mnou. Pri týchto stretnutiach všetci pocítia moju osobitnú prítomnosť. A pretože čas plynie, ja sama dám každému mimoriadnym spôsobom o sebe vedieť. (…) Rozmnožujte tieto stretnutia. Čas, ktorý máte teraz k dispozícii, je krátky – je treba všetko urobiť dobre, aby moji najmilší synovia boli duchovne pripravení, a bez toho, žeby sa báli.“   28.1.1975