Spomienky na GALLINARO / Taliansko/

Draha Jozefina,

ktora si zahorela laskou svojho srdca k Dietatu Jezisu

mimoriadnym sposobom a privadzala si svojou obetavou sluzbou pre modliacich sa putnikov, duse  k Bozej Laske.

Vyprosuj z neba milosti, 

ktore dnes svet potrebuje!

Vyprosuj nam silu, odvahu , vytrvalost a trpezlivost, 

aby sme konali vsetko na slavu Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha svateho.

Vyprosuj pre svet zastavenie 3.svetovej vojny skrze tajomstvo narodeneho Dietata v Betleheme.

Skrze tajomstvo, ktore my krestania opat slavime.

Amen.

‐‐‐-----

Spomienky 

Do malej talianskej dediny nedaleko Neapolu  prichadzali každý deň  zástupy takmer vylucne talianskych pútnikov za spevu a s modlitbami  svätého ruženca.

Dedina GALLINARO bola známa tým, že sa na miestnom trhu predávali sochy Dieťata Ježiša.  Nádherné sochy mileho Dietata na veľkej ploche  ležali pred mnou a ja som tam stala v udive a v ohromeni!

Miestna vizionárka si pre stretnutia s pútnikmi zvolila malý domček svojej rodiny za dedinou a  vedľa domu dala vystavať  kaplnku, kde trónila na bielych plachtách socha Bozskeho DIEŤATA.

Vzduch bol každý deň naplnený LÁSKOU, ktora vychadzala zo  srdc pútnikov.  

Posolstvá, ktoré vizionárka obdržala, sa nečítali, tie zrejme dodnes zverejnené neboli.

Niekto z miestnych  ma vzal do priestoru domu a podali mi  posolstvá, ale mohla som ich len čítať na tom mieste. Nic nezapisovat, nic nefotit.

Ako som tam stála medzi talianskymi putnikmi, oslovila ma jedna pani a vravela mi, čí nechcem zájsť za Jozefínou - za vizionarkou, vraj  sa môžem s nou rozprávať.

Vtedy som zazrela, ze pred domčekom stojí rad ľudí, ktorí si priali s Jozefínou rozprávať, poprosiť o radu alebo požiadať o modlitbu. V tom mnozstve pritomnych som si ich nevsimla.

A tak som sa k nim zaradila aj ja. 

 V okne z druhej strany, v izbe maleho domceka, sedela vizionárka. Kľakla som si a vyslovila svoju prosbu. Jozefina mi odpovedala a ja som odišla s prekvapením. Hovorili sme taliansky. Sadla som si na nejakú lavičku v blízkosti a premýšľala. Tej odpovedi som nie celkom duchovne porozumela, a tak som zostala zarazená v premyslani.  Tu ma našla pani, ktorá ma za Jozefinou poslala. Spýtala sa, či som spokojná.  Vravela som jej, že neviem, ako si mám vysvetliť tú odpoveď,  A tak mi vravela:

Choď za ňou ešte raz a opýtaj sa jej. Hovor s Jozefinou po slovensky, má BOŽÍ DAR  a rozumie a hovori v každej reči sveta.

Napísala som si v slovenčine moju otázku na kus papiera a opať som stála v rade. 

Ked som prisla opat s prosbou napisanou na papieri po slovensky, milo sa usmiala, ale odpovedala mi opat taliansky. Nuz vedela, ze jej porozumiem.

A tak som ju slovensky odpovedat nepocula. Ale  s novou kratkou odpovedou som obdrzala aj duchovne svetlo, bola to vnutorna milost a ja som odpoved prijala v miere mojho pochopenia urciteho tajomstva.

Vizionárka Jozefína, sedela kazdy den na stolicke pri okne v izbe  vo svojom domceku a bola kazdy den ochotna putnikom poskytnut pomoc, duchovnu radu   podat luc svetla. 

Neuveritelna laska a obeta pre putnikov, jednoduchost a skromnost.

To bola milost od betlehemskeho Dietata,  ktore raz zazrela Jozefina na oblohe este ako skolacka a po tom Dietati  tak tuzila, ze za par rokov sa k nej Bozske Dieta vratilo. Pan Jezis jej odovzdaval posolstva pre buduce casy a rozdaval  nesmierne vzacne milosti Bozej  lasky . Kazdy den s vdacnostou tu prichadzali cele zastupy -v pokoji, neponahlajuc sa, modliac sa ruzenec.

 -pokracovanie-

V sucasnej dobe sa vytvorilo v dedine v spojeni s posolstvami hnutie, ku ktoremu nezaujimam ziadne stanovisko a nedoporucujem zvedavcom sa o toto hnutie zaujimat.