Rozhodla som sa pre zajazd do Libanonu len z dovodu ze budem mat moznost modlit sa ri hrobe svateho Sarbela.

Sprevádzala nás známa tvár, ktorá sprevádza pri každej návšteve  sýrsku vizionárku a tlmočí.

Prišla ráno do nášho busu oblečená v tričku s logom Slovenska. 

Po celú dobu mala často v ruke zdrap nejakého papiera, z ktorého čitala.

 jednoducho to, čo chcela povedať nemala v hlave!?

Obvykle miestny sprievodca vás uvedie od atmosféry krajiny, ktorú navštívite

Tu to bolo naopak. Chcela byť jedna z nás o Slovenska a tak spôsobila, že dojem z krajiny, keby ste ju precestovali 

sám a čítali by ste si z knihy, by bol lepsí a hodnotnejší.

V duchu som spomínala na dokonalých miestnych sprievodcov na Malte či v Grécku alebo na iných miestach.

A vždy som sa pýtala: Ako je to možné? Bol to ŠOK!

Pri hrobe Šarbela sme mohli sláviť svätú omšu, pretože nášim slovenským sprievodcom bol kňaz.

Nepamatám, že by sa nám predstavil, ani my účastníci zájazdu sme  o sebe nevedeli, rešpektovalo sa súkromie.

Pri tejto sv. omši mi kňaz zakázal kľaknúť si pri svátom prijímaní. Chcela som tak výnimočne prijať TELO KRISTA, pretože sme boli pri hrobe svätca, ktorý prekľaćal v modlitbách pred Najsvätejšou Sviatosťou mnoho hodín zo svojho života.

Jeho zákaz bol pre mňa ŠOKOM!

Nemali sme čas pozrieť si pustovňu, kde býval neďaleko kláštora osamote.

Mali sme však čas na atrakcie , ktorými sú slávnekamenné  pozostatky chrámov bôžikov!

Predposledný večer sme mali tiež atrakciu, mal to byť zábavný večer. Odviezli nás tam z hotela busom.

Väčšiu hrôzu som nezažila. 

Veriacich, všetci sme boli veriaci, zaviedli do nejakého klubového baru v ulici, do ktorej by som nikdy nevkročila.

Polonahé ženy, len s prikrytými ženskymi vnadami hornej časti tela sedeli s ohromujúcimi vodnými fajkami vedľa mužov.

Pôsobilo to na mňa ako bar pre prostituátky. More dymu, hudba na spôsob nejakej balkánskej kultúry. Nie, bolo to Arménsko.

Na stoloch pripravených pre nás boli fľaše škótskej whisky. Mohli sme sa aj  DOBRE UPIŤ.  Jedlo - o tá "výborná kuchyňa"- pre mňa hrôza.

Nevedela som to oceniť. Pri hlasnej hudbe a pri otočení hlavy späť som som zazrela aj tancujúce páry. Tancovali svoje tance 

v " pomerne slušnom moduse", čo ma upokojilo.

Predstavovala som si, že som na dovolenke pri  Jadrane, a  všetko je OK, zajtra bude nový deň. V takom prostredí  myšlienka na Šarbela BOLELA!  V takom bare musí človek použiť schopnosť absrahovať od vlastného Ja a prežiť, ale vedľa sedel katolický kňaz a pri mne veriaci katolíi. No spojiť v jeden mix toto bolo pre mňa nemysliteľné.

/Dnes už takýto duchovný mix zažívam i v kostoloch na Slovensku. V polovici sv.omši už mám aj Hara Krišnu, aj Svedkov Jehovových, aj reinkarnáciu , aj pápeža aj dúhovú vlajku, len  NIE ducha SVATOSTI./

Te tváre žien, fajky a zadymené prostredie, neuveriteľne hlasná hudba urobili svoje.  V mojej hlave bol len duch odporu voči démonovi Jezabel. 

Jezabel prítomná v tvárach žien, v dyme slávnych vodných fajok, ktoré držali v rukách, ktorý vládol celou miestnosťou aj nad nami.

Bola to neuveriteľný pohľad na degradáciu žien v prostredí mužov. Pohľad na ktorých bol vzhľadon na ich obleky a tváre, v ktorých 

ste nič nenašli,len "pokoj" sveta,

Premýšľala som, že by som mala žiadať za tento večer odškodné, lebo mi účasť na ňom spúsobila psychickú a duchovnú ujmu. 

Utrpenie, ktoré som prežila a obetovala pre Ježiša, o ňom nikto asi nevedel. Každý z účastníkov sa tváril spokojne.

Na druhý deň mi to náš kňaz " vysvetlil", keď som povedala nejakú poznámku na tento večer: Veď to boli manželky tých mužov, to neboli prostitútky ako som si to ja myslela.

Pre mňa ostalo len pokánie. Pretože som neposlúchla vnuknutie Ducha svätého, ktorý mi hovoril, aby som ostala v hoteli a

 nikam nešla. To vnuknutie bolo jemné, ale zreteľné. Mńa však diabol zlákal na predstavu, že si prezrieme niečo z toho 

Ospevuje sa libanonská kuchyňa.

Som v rozpakoch posúdiť kvalitu a chute libanonskej kuchyne, ktorú som konzumovala každý večer.

Bejrút je pre mnohých cestovateľov veľkým prekvapením. Poklad Blízkeho východu s množstvom kontrastov, ktorý sa prirovnáva k Parížu. A nie nadarmo. Oplatí sa ho navštíviť?

Často vraj nájdeme Libanon  na vrchole neslávnych zoznamov „najnešťastnejšie krajiny sveta“. Ak mu však dáte šancu, očarí vás tisícročnou históriou, prírodnými pokladmi, výbornou kuchyňou aj úžasnými ľuďmi.

Mňa neočaril.

Bejrúte. Kedysi Paríž Blízkeho východu so všetkým čo k tomu patrí, dnes rozpadnutá metropola

Prvou zástavkou bola dominantná mešita, tzv.Modrá mešita / modrá je kupola/ symbol Libanonu. Neočarila ma. Boli sme vraj v historickom centre mesta.