Doležití je ROZLIŠOVAŤ, čo na nás prenáša svojím MYSLENÍM druhý človek.

Pán vraví: Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky.

Mali by sme mať záujem- túžiť - a ešte silnejšie : prahnúť - po Božej priítomnosti a Božích myšlienkach.  Po takom účinkovaní Boha v našom myšlienkovom svete, aby sa BOH oslávil v NÁS.

Ak si zvykneme, že sa Boh v nás oslavujeme preto, že nekradneme alebo necudzoloźíme alebo každú nedeľu sme v kostole a máme účasť na slávení cirkvi, sme spokojní sami so sebou a prsvedčené, že už viac urobiť nemôžeme.

Ale niekoho priťahuje bližšie, niekto má mnoho povinnosti vo svete, ktoré si plné ako kresťan.

Preto by ten, ktorý je so sebou spokojný, ale nie je spokojný s blížnym, mal byť na pozore, aby nezasahoval do jeho OSOBNEJ SLOBODY. Odudzovať a súdiť blížneho je zakázane Bohom, odpúšťať je príkaz.

Účasť na Božej láske znamená byť slobodným, slobodne sa rozhodnúť. Mnohí z kresťanov sú kresťanmi preto, lebo boli pokrstení ako deti, lebo rodičia ich priviedli k prvému svatemu prijímaniu, k prijatiu darov cez birmovanie atd a nikdy sa nerozhodli slobodne z tejto cesty odísť. Nerozhodovali sa ako dospelí, ako to napr.urobil ten, ktorý bol vychovávaný v rodine ateistov alebo v rodine nepraktizujúcich aktívne prejavy svojej viery.