(Peter Cap) Všimol si si, že keď Ježiš chce niečo dôležité povedať, vždy použije podobenstvo? Keď chce hovoriť o odpúšťaní, použije podobenstvo o márnotratnom synovi, keď chce hovoriť o láske k blížnemu, používa podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Keď chce hovoriť o pýche a pokore, hovorí o farizejovi a mýtnikovi. A o čom dnes Ježiš chce hovoriť? O spáse. A využíva nádherné podobenstvo o vinici a vinohradníkoch. Čo je vinicou? Zem! Vysadil ju a dal do prenájmu ľuďom. Adamovi a Eve povedal: „Ploďte a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju.“ A človek splnil tento príkaz. Preskúmal všetky vrchy a doliny a zaujal ju. A Boh – hospodár posielal ľudu svojich prorokov, aby prevzali podiel z úrody. A čo s nimi ľud robí? Kameňuje ich a mučí. A preto posiela svojho Syna, s ktorým človek urobí presne to isté a zabije ho. Akú odmenu by si zaslúžili takí vinohradníci? Tí, čo počúvali toto podobenstvo, odpovedali jednoznačne: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí budú načas odovzdávať úrodu.“ A Ježišova odpoveď? „Nikdy ste nečítali v Písme: ,Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo od Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“ Lebo Božia odpoveď na tento zločin ľudstva nebola pomsta, ale milosť, odpustenie. Ježiš je uholný kameň, ktorý spája. Vieme, že uholným kameňom nie je základný kameň, ale ten posledný, ten, ktorý spája a drží celu stavbu. Ježiš spája Boha s človekom. Problém je v tom, či si ochotný uznať svoj hriech. Svätý Otec František povedal: „Skôr sa človek unaví prosiť o odpustenie, ako by sa Boh unavil ponáhľať sa so svojím odpustením.“