DOVOLME, aby  nam ti druhi odpustili a prijmime ich odpustenie.

DOVOLME, aby nam mohli odpustit, ak sme sa previnili.

Dovolme, aby v nas Boh odpustal nam a aby odpustal vsetkym, ktori ublizuju, ak ho o to prosime.

Ale co robit, ak blizny nám NEDOVOLI odpustit, lebo chce nás presvedcit, ze nič zlého neurobil??????

MODLIME SA!

PROSME BOHA O SVETLO PRE SEBA i PRE INÝCH!

Niekedy niet inej cesty, len prijat skutocnost, ktorej veria vsetci, ze sme vinni.

ale 

ako ľahko povieme, všetci sme hriešni a ako odmietame prijat, ak nam to Boh zjavi cez druhého človeka, že sme sa previnili.

Samozrejme neznamená, že ten druhy musi mat pravdu , ale pýtajme sa Boha.

Zo sveta sú známe prípady odsúdenia nevinných ľudí, ktorí prežili celé roky vo väzení ako vinní.

Aj v kostolnom prostredí mozeme obvinit niekoho nevinneho a vinny sa usmieva a tesi. Nic nepodnikne.

 Niekedy sa citime bez hriechu a myslime si, ze vinny je ten druhy.

Ale ti druhi vidia nas hriech, alebo vedia, ze sme im ublizili a musia odpustit.

  Nasa pycha a presvedcenie o tom, ze hriech nemame, im moze branit,

aby mohli odpustat.

Nás postoj bude ich hnevat a my sa budmee radovat, ze sa hnevajú.

A vinu neprizname.

Pretoze my sme mocni, my sa vela modlime  a odpustenie nepotrebujeme.

 A preto toho druheho, ktory by chcel odpustit,

radsej budeme duchovne nicit ako nasho nepriatela.

Vidime v nom cloveka, ktory nam skodi a nie toho, ktory nam chce odpustit.

Zamyslime sa nad tym, ci prijimame odpustenie od Boha,

ci prijimame aj odpustenia od nasich bliznych.

Ak odpustim previnenia knaza, neznamena to,

 ze ten knaz moze nado mnou vykonavat svoju moc z pozicie  svojej autority

spolu s poziciou  nevinnosti. 

A predsa niet niekedy inej cesty, ak chceme zotrvat v cirkevnom prostredi.

Ak sa moje odpustenie  nestretlo s kajucnostou knaza a uvedomenim si jeho previnenia, musim to byt ja,

ktora kona pokanie aj za jeho hriechy?

Koname pokanie za seba aj za inych vinnych.

Alebo odovzdavame kazdy den pri svatej omsi konflikty, ktore takto vznikaju Bohu,

aby BOH vstupil do tychto konfliktov.

Cielom je znovubudovat vnutornu jednotu. / vid posolstvo nizsie/.

Nemozeme prijimat a modlit sa k Bohu, ktoreho neprijimame ako najvyssiu PRAVDU v nas, vo svojom svedomi.

Niekedy sa moze stat, ze ti druhi su presvedceni o mojom hriechu

a len ja viem, ze nemaju pravdu a moja pravda je aj bozou Pravdou.

Aj vtedy vznika konflikt.

Ak sa zmierim s touto situaciou, ak tych, ktori ma vidia ako vinneho,

nebudem kritizovat, na nich utocit , tak Boh sa postara.

Boh pomoze.

Ak trva takato situaciu dlho, moze sa clovek,

ktory takto ucinkuje ,

 stat velkou prekazkou duchovneho zivota, najma ak to bude knaz.

Bude prekazat posobeniu milosti nielen pre mna,

ale aj pre moje deti, pre rodinu.