Aby sa nebudovala NEZRIADENA nenávisť voči feminizmu ako takému vo všetkých jeho podobách s VYROKOM, že feministky chcú VLADNUT nad mužmi a chcu sociálne postavenie vyššie ako je socialne postavenie mužov, 

modlime sa za ženy, aby ich Najsvätejšia Trojica priťahovala stále bližšie k tej úlohe a k tomu poslaniu, ktoré im zveril Stvoritel.

Za tie ZENY, ktore bojuju za prava zien poodla Bozich zamerov i

Za tie ZENY, ktore chcu presadzovat slobodu, ktora je vzburou voci Bohu. 

Modlime sa AJ za MUZOV, aby prijali svoje poslanie a úlohy, ktoré MUZSKEMU POKOLENIU  zveril Boh Stvoriteľ sveta.

Ako muža a ženu ich stvoril.

Ako muža a ženu ich stvoril.

A trocha si pozisťujme a preskumajme, či všetko to, čo počúvame o FEMINIZme v slovenských kostoloch, je založené na Božej Pravde.

Aj tá najmenšia lož má za otca diabla.

Glosár rodovej terminológie (aspekt.sk)

Keď hovoríme o feminizme v jednotnom čísle, máme na mysli

prihlásenie sa k existujúcej už vyše

dvestoročnej tradícii feministického hnutia a myslenia.

Spoločné je jej

presvedčenie o systematickom znevýhodňovaní žien,

ďalej presvedčenie o tom, že rozdiely medzi rodmi nie sú prirodzené a úsilie o ich zmenu.

 Vzhľadom na to, že feminizmu sa ujímajú ženy a muži na rôznych – geografických a sociálnych – miestach a v rôznom historickom čase,

o feminizme možno skôr uvažovať ako o feminizmoch, teda ako o pluralite rôznych koncepcií, prístupov, smerov a hnutí.

Feminizmus ako sociálnohistorický fenomén sa ako politické hnutie formoval tam, kde došlo k jasnej, vedomej a kolektívnej organizácii rozličných druhov emancipačného úsilia žien.

Základným predpokladom pre vznik feministického hnutia je presunutie problémov považovaných za individuálne a osobné

do roviny politických nárokov presadzovaných širšou sociálnou skupinou.

Ženy tak niektoré problémy v svojom osobnom, rodinnom a pracovnom živote aj v životoch ďalších žien a mužov nepovažujú za osobné zlyhania,

ale pochopia ich ako dôsledok

existujúcej spoločenskej nerovnosti a vládnucich spoločenských inštitúcií.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PRVA VLNA

V prvej vlne feminizmu, situovanej predovšetkým

do konca 19. a začiatku 20. storočia,

ktorá má však svoju predhistóriu v myslení a aktivizme Olympe de Gouges, Mary Wollstonecraft či Harriet Taylor Mill a Johna Stuarta Milla,

často splýva slovo feministka so slovom sufražetka (z fr. suffrage = volebné právo).

Ženské hnutie kládlo dôraz na získanie volebného práva,

ktoré sa podarilo presadiť vo viacerých krajinách

až po prvej svetovej vojne najmä

ako UZNANIE PRACE ZIEN počas vojny.

Popri volebnom práve (pozri politické práva)

sa ženy dovolávali ďalších práv – napr.

práva na osobné vlastníctvo,

legislatívnych zmien v oblasti rozvodu,

možnosti slobodne rozhodovať o tehotenstve a materstve  / co prinasa hriech interupcie, hreich proti zivotu/

slobodne šíriť informácie o antikoncepcii, / co prinasa zneuzivanie spoluzitia muzov a zeny /

práva na vyššie vzdelanie atď.

Všeobecné volebné právo, ktoré sa neraz propagovalo ako prostriedok na riešenie všetkých spoločenských nedostatkov,

neprinieslo v reálne jestvujúcich rodových vzťahoch očakávanú zásadnú zmenu.

DRUHA VLNA

Druhá vlna feministického hnutia sa rozvíjala koncom 60. a v 70. rokoch 20. storočia

v atmosfére študentských protestov v roku 1968 a

hnutia za občianske práva v Spojených štátoch amerických a západnej Európe.

Na odvrátenú stranu povojnového hospodárskeho rastu poukázala v jednej z kultových prác druhej vlny feminizmu

The Feminine Mystique (Mystika ženskosti) v roku 1963 Betty Friedan.

Podarilo sa jej vyjadriť pocity nespokojnosti a úzkosti vzdelaných bielych žien strednej vrstvy, ktoré boli uzavreté v domácnostiach a tiež v rolách manželky a matky, a formulovať ich nie ako individuálny, ale ako spoločenský problém.

ZVYSOVANIE POVEDOMIA ZIEN

Jazyk feministického hnutia sa kryštalizoval a snažil sa postihnúť veľmi rôznorodé problémy, ktoré boli dovtedy fakticky bezmenné.

Tvorili ho ženy združujúce sa do malých neformálnych diskusných skupín, tzv. consciousness-raising groups,

a problematizovali rodovú nerovnosť nielen vo verejnej sfére, ale aj v súkromnej sfére –

politizovali každodenné skúsenosti žien,

čo výstižne vyjadruje populárne feministické heslo „osobné je politické”.

Tak sa začalo hovoriť

o nerovnej rodovej deľbe práce,

o násilí páchanom na ženách,

o sexualite žien, o jej zneuziti

o nedostatočnom zastúpení žien vo verejnej sfére,

o kultúre a o mnohých ďalších témach.

S pribúdajúcim množstvom artikulovaných problémov narastala aj diverzita teoretických východísk feminizmu, a

predovšetkým sa stala zjavnou diverzita samotných žien, ktoré sa hnutia za oslobodenie žien (women´s liberation movement) zúčastňovali.

FEMINISTICKE AKADEMICKE PROSTREDIE

Problematizácia identity žien ako politickej identity mala dôsledky aj

pre precizovanie feministických teórií, ktoré sa začali presadzovať ako legitímna súčasť akademického prostredia. 

TRETIA VLNA

Obdobie 90. rokov 20. storočia až po súčasnosť býva označované ako tretia vlna feminizmu, niekedy ako postfeminizmus – to, čo tieto pojmy označujú, je však veľmi rôznorodá množina aktivít.

Sú to

teoretické skúmania otázok rodu,

sexuality, postkoloniálnych štúdií,

teórie queer,

postštrukturalistickej filozofie,

ako aj fenomény populárnej kultúry

ako girl power (dievčatá a mladé ženy sú v médiách reprezentované ako silné osobnosti, napr. aj hudobníčky ako Spice Girls či Beyoncé) alebo riot grrrls (vlna dievčenských punkových a rockových skupín najmä v Spojených štátoch amerických).

Keďže označenie postfeminizmus vzbudzuje dojem, že feminizmus svoje ciele dosiahol, mnohé zástankyne feminizmu sa tomuto označeniu vyhýbajú a problematizujú ho.