Reflections and Practices

From 9 to 10, crowned with thorns, Jesus is mocked as king and subjected to unheard-of insults and pains. He repairs in a special way for the sins of pride. And we - do we avoid sentiments of pride? Do we attribute to God the good which we do? Do we consider ourselves inferior to others? Is our mind always empty of any other thought in order to give rise to grace? Many times we do not give rise to grace by keeping our mind filled with other thoughts. Then, since our mind is not completely filled with God, we ourselves cause the devil to bother us, and maybe we even foment temptations. When our mind is filled with God, as the devil approaches us, not finding the place toward which to direct his temptations, confused, he flees. In fact, holy thoughts have so much power against the devil that, as he is about to approach us, they wound him like many swords, and cast him away. Therefore, we lament unfairly when our mind is bothered and tempted by the enemy. It is our poor surveillance that pushes our enemy to assault us.

Úvahy a praktiky

Od 9. do 10. hodiny je Ježiš korunovaný tŕním, zosmiešňovaný ako kráľ a vystavený neslýchaným urážkam a bolestiam.

Osobitným spôsobom ODČIŇUJE hriechy z pýchy.. A my? Vyhýbame sa pocitom pýchy?

Pripisujeme Bohu dobro, ktoré konáme? Považujeme sa za viac ako ostatní alebo sa umnešujeme v ponáženosti?

Je naša myseľ vždy prázdna od akeýchkoľvek iných myšlienok, aby mohla prijať milosť?

Mnohokrát neprijímame  milosť preto,, že udržiavame svoju myseľ naplnenú inými myšlienkami.

Potom, keďže naša myseľ nie je úplne naplnená Bohom, sami spôsobujeme, že nás diabol obťažuje a možno dokonca podnecujeme pokušenia.

Keď je naša MYSEĽ NAPLNENÁ BOHOM, keď sa k nám diabol približuje,  je zmätený, keď nenájde miesto, kam by nasmeroval svoje pokušenia  a uteká.

V skutočnosti majú sväté myšlienky takú moc proti diablovi, že keď sa k nám chystá priblížiť,

zrania ho ako mnoho mečov a odvrhnú.

Preto nespravodlivo nariekame, keď je naša myseľ obťažovaná a pokúšaná nepriateľom.

Je to náš slabý dohľad /nie sme ostražití, opatrní/, ktorý tlačí nášho nepriateľa, aby nás napadol.

He is spying on our mind in order to find little gaps, and attack us. Then, instead of relieving Jesus with our holy thoughts and removing the thorns from Him, ungrateful, we push them into His head, making Him feel the pricking more sharply. In this way, grace remains frustrated, and cannot carry out the crafting of its holy inspirations in our mind. Many times we do even worse. As we feel the weight of temptations, instead of bringing them to Jesus, making of them a bundle to be burned by the fire of His love, we worry, we become sad, and speculate on those very temptations. Therefore, not only does our mind remain occupied by evil thoughts, but all our poor being remains as though soaked with them; and so it would almost take a miracle from Jesus to free us. Jesus looks at us through those thorns and, calling us, He seems to say: “Ah, my child, you yourself do not want to cling to Me. If you had come soon to Me, I would have helped you to free yourself from the bothers which the enemy brought into your mind, and you would not have made Me sigh so much for your return. I asked for help from you in order to be freed from thorns so sharp; but I waited in vain, because you were occupied with the work that your enemy had given you.

Špehuje našu myseľ, aby našiel malé medzery a zaútočil na nás.

Potom namiesto toho, aby sme Ježišovi uľavili svojimi svätými myšlienkami a odstraňovali tŕne,, sme nevďační a vrážame mu ich do hlavy, čím spôsobujeme, že  ostrejšie pocíťtuje pichanie.

Takto zostáva milosť frustrovaná a nemôže v našej mysli vytvárať svoje sväté vnuknutia.

Veľakrát je to  ešte horšie.

Keď pociťujeme váhu pokušení, namiesto toho, aby sme ich priniesli Ježišovi a urobili z nich zväzok, ktorý sa má spáliť ohňom Jeho lásky, robíme si starosti, sme smutní a špekulujeme práve o týchto pokušeniach.

Preto nielen naša myseľ zostáva zamestnaná zlými myšlienkami, ale celá naša úbohá bytosť zostáva nimi akoby nasiaknutá; a tak by bol takmer potrebný zázrak od Ježiša, aby nás oslobodil.

Ježiš sa na nás pozerá cez tie tŕne a keď nás volá, zdá sa, že hovorí:

Ach, dieťa moje, ani ty sa nechceš pri  mne držať. Keby si bola prišila ku Mne ihneď, bol by som ti pomohol oslobodiť sa od starostí, ktoré ti nepriatelia priniesli do mysle, a nenechala by si Ma toľko vzdychať, aby si sa vrátila. Požiadal som ťa o pomoc, aby som bol oslobodený od tak ostrých tŕňov; ale čakal som márne, lebo si bol zaneprázdnená prácou, ktorú ti dal nepriateľ

Oh! how much less tempted you would be, if you came soon into my arms. Fearing Me, and not you, the enemy would leave you immediately.” My Jesus, may your thorns seal my thoughts in your mind, and prevent the enemy from causing any sort of temptation. - 76 - When Jesus makes Himself felt in our mind and in our heart, do we reciprocate His inspirations, or do we place them into oblivion? Jesus is mocked as king. And we - do we respect all the holy things? Do we use all the reverence which befits them, as if we were touching Jesus Christ Himself? My crowned Jesus, let me feel your thorns, so that I may understand from their pricks how much You suffer, and I may constitute You as King of my whole self. Showed from the lobby, Jesus is condemned to death by those people who had been loved and who had benefited so much from Him. Loving Jesus accepts death for us, in order to give us life. Are we ready to accept any pain to prevent Jesus from being offended and from suffering? Our pain must be accepted so as not to make Jesus suffer. Since He suffered infinitely in His Humanity, and since we have to continue His life on earth, we must reciprocate the pains of the Humanity of Jesus Christ with our own pains.

Oh! o koľko menej  pokušení by si zažila,  keby si skoro prišla do môjho náručia. Nepriateľ by sa bál mňa a nie teba a okamžite by ťa opustil.

" Môj Ježišu, nech tvoje tŕne zapečatia moje myšlienky v tvojej mysli a zabránia nepriateľovi spôsobiť akékoľvek pokušenie.

 Keď sa Ježiš prejavuje v našej mysli a v našom srdci, oplácame Jeho vnuknutia, alebo ich odsúvame do zabudnutia?

Ježišovi sa vysmievajú ako kráľovi. A my – rešpektujeme všetky sväté veci?

Používame všetku úctu, ktorá im patrí, ako keby sme sa dotýkali samotného Ježiša Krista?

Môj korunovaný Ježišu, daj mi pocítiť tvoje tŕne, aby som z ich bodnutí pochopil, ako veľmi trpíš, a mohol som ťa ustanoviť

za Kráľa celého seba . /za Kráľa nad svojím životom /.

Z haly sa ukazuje, že Ježiš je odsúdený na smrť tým národom  ktorý bol milovaný a ktorý z neho mal taký úžitok.

Milujúci Ježiš za nás prijíma smrť, aby nám daroval  život.

Sme pripravení prijať akúkoľvek bolesť, aby sme zabránili tomu, aby  Ježiš  nebol urážaný a netrpel?

Naša bolesť musí byť prijatá, aby Ježiš netrpel.

Keďže vo svojej ľudskosti nekonečne trpel, a keďže musíme pokračovať v Jeho živote na zemi, musíme bolesti ľudskosti Ježiša

Krista oplácať našimi vlastnými bolesťami

 How do we compassionate the pains which Jesus suffers in seeing many souls being snatched from His Heart? Do we make His pains our own so as to relieve Him from all that He suffers? The Jews want Him crucified, so that He may die like a criminal, and that His name be erased from the face of the earth. Do we strive to let Jesus live on earth? With our acts, with our example, with our steps, we must put a divine mark in the world, so that Jesus may be recognized by all, and so that, through our works, His life may have a divine echo, heard from one end of the world to another. Are we ready to give our own life so that beloved Jesus may be relieved of all the offenses, or do we rather imitate the Jews, people so much favored - almost like our own souls, which are loved so much by Jesus - and shout like them, “Crucifigatur” (let Him be crucified)? My condemned Jesus, may your condemnation be my own, which I accept for love of you. And in order to console You, I will pour myself continuously in You, to bring You into the hearts of all creatures, to make You known to all, and to give your life to all.

Ako môžeme súcitiť s bolesťami, ktoré Ježiš znáša, keď vidíme, že mnohé duše sú vytrhnuté z Jeho Srdca?

Prispôsobujeme si Jeho bolesti, aby sme Ho oslobodili od všetkého, čím trpí?

Židia ho chcú ukrižovať, aby zomrel ako zločinec a aby jeho meno bolo vymazané z povrchu zeme.

Usilujeme sa nechať Ježiša žiť na zemi? Svojimi skutkami, svojím príkladom, svojimi krokmi musíme dať do sveta božské znamenie, aby Ježiša spoznali všetci a aby skrze naše skutky mal Jeho život božskú ozvenu, ktorú bolo počuť od jedného. koniec sveta inému.

Sme pripravení dať svoj život, aby bol milovaný Ježiš zbavený všetkých urážok, alebo radšej napodobňujeme Židov, ľudí, ktorí sú tak milovaní - takmer ako naše vlastné duše, ktoré Ježiš tak veľmi miluje - a kričíme ako im: „nech je ukrižovaný?

Môj odsúdený Ježišu, nech je tvoje odsúdenie moje vlastné, ktoré prijímam z lásky k tebe.

A aby som Ťa utešil, budem sa do Teba neustále vlievať, aby som Ťa priviedol do sŕdc všetkých stvorení, aby som Ťa všetkým dal poznať a všetkým dal svoj život