Na protestantskej strane je väčšinou z veľkej miery akceptované panenské počatie Ježiša, ale nemajú dostatočný biblický podklad, na ktorom by mohli založiť vieru v jej večné panenstvo.

Protestantská strana verí všetkému, čo je napísané o Márii v Písme, a to znamená, že neakceptuje jej nepoškvrnené počatie, čiže jej zázračné bezhriešne narodenie z legendárnej matky Anny a rovnako v jej nanebovzatí, to znamená jej telesné vyvýšenie do neba.1

 Mária dostala týmito dogmami status, ktorý je paralelný s jej Synom, ktorý sa narodil bez hriechu a vstúpil do neba. Ortodoxní, anglikánski i protestantskí kresťania sú jednotní v ich odmietaní katolíckeho dogmatického učenia o Máriinom nepoškvrnenom počatí a Nanebovzatí na základe nedostatočnej biblickej evidencie a problému vychádzajúceho z ich vyhlásení pápežskou autoritou. 

A tak môžu povedať, že Nanebovzatie Márie (assumption) nie je to isté ako Nanebovstúpenie (ascension), ktoré sa vzťahuje iba ku Kristovi.103 Rovnako tvrdia, že je jedna vec akceptovať dogmu, druhá je pochopiť jej antropologický a teologický význam, a snažia sa tento význam opísať.104 Teológovia skupiny reflektujú Máriino Nanebovzatie na zmŕtvychvstaní Krista a spoločenstve so svätými.105 Takto pochopená dogma o jej Nanebovzatí nám vraví o našej vlastnej budúcnosti, o anticipácii konečného cieľa pre všetkých veriacich.106

03 „Na katolíckej strane, problém s touto dogmu často vyviera z nesprávneho názoru ...Nanebovzatie Márie je zamieňané so Vstúpením, ktoré sa vzťahuje jedine ku Kristovi. Predovšetkým je tu nebezpečenstvo, že bude spojované s domnienkou, že Panna nezakúsila smrť, ale toto nie je v žiadnom prípade súčasťou definície dogmy.“

...my, katolíci i protestanti, považujeme za nevyhnutné študovať dogmu o Nanebovzatí hlavne vo svetle zmŕtvychvstania Krista....Videná v tomto svetle...znamená, že Mária, nie osobnou zásluhou, ale silou Božej milosti, už zakúsila konečný podiel tých, ktorí patria ku Kristovi...“ In Tamtiež, s. 103 (261) 105 „Telo, ktoré je vyvýšené, na sebe nesie všetky znamenia, akými sa človek vzťahoval k sebe, k svetu, k druhým a k Bohu... Je to taký druh zmŕtvychvstania, ktorý kresťanská viera prisudzovala Ježišovi, kedy jeho zmŕtvychvstanie je východiskom pre naše nádeje. Nanebovzatie znamená, že táto nádej je už naplnená v Márii, a že Boh jej udelil zmŕtvychvstanie tela, vzatím jej tela a duše do slávy nebeskej. Boh jej tak udelil práve tú vec, ktorou zmŕtvychvstanie Krista bolo prísľubom a zárukou pre každého veriaceho.”

Obe tradícia majú spoločnú snahu uctievať kráľovstvo Kristovo a ľudstvo Márie. Rovnako sú obe pozície založené na teológii milosti, kde dogma o Nepoškvrnenom počatí musí byť rovnako chápaná vo svetle sola gratia z dôvodu, že sa tak nestalo osobnou zásluhou Márie, ale je to výlučne práca Boha: „veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom, aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním,“109 a ktorý uchránil Máriu od všetkých hriechov od momentu jej počatia, aby ju pripravil jedného dňa stať sa Matkou jeho Syna.110 Katolíci pripúšťajú, že Máriino fiat na zvestovanie bolo možné iba milosťou Božou a protestanti uznávajú, že dar milosti nezbavil Máriu odpovedať slobodne a aktívne na Božiu vôľu, a takto môžu lepšie chápať zmysel katolíckej pozície k nepoškvrnenému počatiu, ktoré nepostavilo Máriu mimo ľudské podmienky, ale skôr ako prípravu ku dňu, kedy aktívne odpovie Božej iniciatíve.111

Reinterpretácia mariánskych dogiem Le Groupe des Dombes na pozadí spoločnej soteriológie, prezentuje významný posun pri ich spoločnom chápaní. Ďalej odvolávajúc sa na princípy hierarchie právd a faktov, že tieto dogmy neboli súčasťou spoločnej viery cirkvi v čase jej rozdelenia, navrhujú, aby katolícka strana nevyžadovala ich prijatie ako podmienku k plnej jednote.112

Druhá dogma O nepoškvrnenom počatí je u protestantov spojená s učením o vtelení v zmysle, že podľa katolíckeho učenia príchod Syna predpokladá, že jeho ľudská matka bude uchránená od hriechu, a to od jej počatia, a práve tento predpoklad je problematický.107 Učenie o vtelení neimplikuje, že Mária bola zbavená hriechu od počiatku. Podľa nich táto dogma nielen že nie je biblicky podložená, ale jej motív je proti biblickému zjaveniu, podľa ktorého Boh prišiel navštíviť všetkých hriešnikov. Katolícka strana stojí za tvrdením, že hoci bola Mária

Hoci protestantská strana vo všeobecnosti akceptuje učenie o Máriinom večnom panenstve, rovnako v súčasnosti sa historické povedomie pýta, ako je možné sa vyrovnať s biblickými referenciami o bratoch a sestrách Ježišových.97 Katolícki a ortodoxní kresťania vidia

2 Ortodoxní kresťania používajú slovo synergia. 93 „Dar je vždy aktom darcu, ale akt je úplný až vtedy, keď je dar prijatý tým, komu je určený. Dar spája darcu a obdarovaného v nezrušiteľnej zmluve. Ona je prvou z tých, ktorí uverili, dáva nám príklad viery, ktorá nie je v konaní, ale v prijímaní.“ In Blancy, A., Jourjon M., the Dombes Group: Mary in the plan of God and in the communion of saints. Toward a Common Christian Understanding, s. 77 

96 „Jediná vec, ktorá patrí exkluzívne ľuďom je odmietnutie milosti...Odpoveď na dar je súčasťou daru....je jednostranný na strane Božej, a až prijatím sa stáva dvojstranným. Zmluva existuje už pred prijatím(našou odpoveďou) a jej neprijatie v žiadnom prípade neskríži Boží plán...„Spolupráca“ Márie je rovnako službou pre prijatie spásy ... Mária spolupracovala skrz svoju odpoveď.” In Tamtiež, 91 (219 - 227) 

3.3.1. Historická a biblická perspektíva Štúdium skupiny sa zameralo na navrátenie miesta Márii, ktoré jej patrí v kresťanskej tradícii kvôli tým, ktorí buď zveličovali jej miesto v ekonómii spásy alebo minimalizovali jej miesto, ktoré jej podľa Písma patrí. Skupina tiež poznamenáva, že termín „mariológia“86 má svoj pôvod na začiatku 20. storočia, kedy katolícka apologetika referuje o nej ako o autonómnej časti teológie, nezávislej na soteriológii, eklesiológii a kristológii. Skupina navrhuje, že vyhnutie sa tomuto termínu v budúcnosti by mohlo predísť nedorozumeniam alebo paralelám medzi úlohou Krista a úlohou Márie v ekonómi spásy.87 Významný konsenzus skupina dosiahla pri otázkach týkajúcich sa tradície a biblického svedectva o Márii, kedy Písmo ukazuje Máriu ako ženu, ktorá s nami zdieľa našu ľudskosť ako dcéra Izraela, manželka a matka. Máriino prijatie Ducha Svätého na Turíce spolu s komunitou učeníkov v Jeruzaleme dáva základy presvedčeniu cirkvi týkajúce sa jej prominentného miesta v spoločenstve svätých.88 85 Obidva diely sú veľmi jasne a prehľadne členené a číslované pre lepšiu orientáciu (1. diel: 1-203, 2. diel: 204-338). 86 Rovnako pripomínajú, že Druhý vatikánsky koncil si neprial definovať žiaden z predložených titulov pre Máriu ako Mediatrix či Coredemptrix a ďalej pokračujú, že: „Zahrnutie mariánskeho učenia do vieroučnej konštitúcie Lumen Gentium a stále odmietanie vyčleniť jej samostatný koncilový text, bolo protestantmi chápané ako dôkaz, že Koncil nemá záujem pokračovať vo vytváraní autonómnej mariológie, ktorá by bola oddelená od teológie tajomstva spásy a mala svoj vlastný status, podobný a paralelný ku Kristológii.” In Blancy, A., Jourjon M., the Dombes Group: Mary in the plan of God and in the communion of saints. Toward a Common Christian Understanding, s. 48 (112) 87 Tamtiež, s. 116 (294) 88 Tamtiež, s. 68 (190-202) 36 3.4. SPORNÉ BODY Medzi sporné body kresťanského učenia o Márii, ktorými sa Le Groupe des Dombes zaoberá v druhej časti, zaradili: a) spoluprácu (cooperation) Márie pri spáse, b) večné panenstvo Márie a referencie k bratom a sestrám Ježiša v evanjeliách, c) dve dogmy definované katolíckou cirkvou: O nepoškvrnenom počatí a Nanebovzatí, d) modlitby adresované k Márii.89 V tejto druhej časti zaoberajúcej sa spornými otázkami, Le Groupe des Dombes najskôr predstaví a označí protestantskú a katolícku pozíciu, následne identifikujú významné spoločné body konsenzu a potom nasleduje ich výzva cirkvám, pozrieť sa na zostávajúce sporné body v novom svetle alebo uchopiť nový pohľad porozumenia predložený teológmi Le Groupe des Dombes. Skupina tvrdí, že to neznamená nepriznať sa k rozdielom, ale skôr zdôrazňujú vôľu pochopiť rozdiely na základe toho, čo skutočne znamenajú, a rešpektovať citlivé miesta druhej strany. Pri procese hľadania konsenzu aplikujú protestantské učenie o ospravedlnení jedine milosťou, jedine vierou (ospravedlnenie skrze vieru a z milosti)90 a potom katolícky princíp hierarchie právd.91 3.4.1. Spolupráca Márie pri spáse a vzťah medzi milosťou a slobodou Slovo „spolupráca“ (co-operation) väčšinou automaticky pre protestantov znamená tvrdenie, že Kristus, ktorý je jediný sprostredkovateľ (the sole mediator), a jeho matka, sú spojení ako 89 In Blancy, A., Jourjon M., the Dombes Group: Mary in the plan of God and in the communion of saints. Toward a Common Christian Understanding, s. 85 (206) 90 Iustificatio sola gratia, sola fide. Skupina ešte nemala k dispozícii dokument k učeniu o ospravedlnení, ktorý bol vyhlásený v Augsburgu 31. októbra 1999. Ide o spoločný oficiálny text Rímskokatolíckej cirkvi a Svetového luteránskeho zväzu - Vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení. Text vyhlásenia je dostupný v archíve na stránkach Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (www.ecav.sk). 91 Princíp „hierarchie právd“ bol ustanovený na Druhom vatikánskom koncile. In Blancy, A., Jourjon M., the Dombes Group: Mary in the plan of God and in the communion of saints. Toward a Common Christian Understanding, s. 76 37 rovnocenní. Katolícka strana používa ale tento termín pre nedostatok vhodnejšieho výrazu na zdôraznenie aktívnej odpovede Máriinej, že sa má stať Bohorodičkou (Theotokos)92 a tvrdí, že jej receptívnosť nie je nič iného než zrieknutie sa, umenšenie seba, aby dovolila Bohu konať.93