16. októbra 1973

Moje Srdce je Srdce Matky, Srdce pravé a živé; Srdce pravej Matky, ktorá žije pre všetky svoje deti.

Ľudia vykúpení mojím Synom sú tiež mojimi deťmi; sú nimi v najpravdivejšom zmysle slova.

I tí, ktorí sú ďaleko, i hriešnici, i ateisti, i tí, ktorí Boha odmietajú, ktorí proti nemu bojujú a ho nenávidia, sú všetci mojimi deťmi. A ja som pre nich Matkou. Pre mnohých z nich som jedinou Matkou, ktorú majú, jedinou osobou, ktorá sa o nich stará, ktorá ich naozaj miluje. Preto moje Srdce stále stravuje bolesť a ešte väčšia láska k týmto mojim deťom.

Chcem im pomôcť, chcem ich zachrániť, lebo som Matka. Preto trpím kvôli nim, trpím pre ich hriechy, trpím, že sú ďaleko od Boha, trpím, že páchajú zlo, trpím za všetko zlo, ktoré si spôsobujú.

Ale ako im pomôcť? Ako ich zachrániť?

Potrebujem toľko modlitby, potrebujem toľko utrpenia! Len modlitbou a utrpením ostatných mojich dobrých a veľkodušných detí budem môcť zachrániť tieto svoje deti.

Hľa, Hnutie mojich kňazov! Ja som ho chcela, aby sa napravila nesmierna škoda, ktorú spôsobil ateizmus v toľkých dušiach, aby bol v toľkých zhanobených srdciach obnovený Boží obraz, milosrdná tvár môjho syna Ježiša.

Moji kňazi sú mojimi obnoviteľmi: obnovia Božiu tvár v mnohých dušiach, a tak mnohé moje deti privedú zo smrti do života! Tak budú pravými tešiteľmi môjho Bolestného Srdca.

.......

„Nerob si starosti s rozšírením Mariánskeho kňazského hnutia! Nechaj to na mňa, spoliehaj sa na mňa! Na tento úmysel mi obetuj svoju modlitbu a svoje utrpenie!

Nepozeraj sa na výsledok: Môj spôsob konania a posudzovania je celkom odlišný od vášho.

Nemusí vás byť mnoho, ale musíte byť svätí.

Ak sa mi všetci naozaj celkom zveríte, povediem vás všetkých k veľkej svätosti.“

16. októbra 1973

Chcem ich zachrániť

„Teraz máš chvíľku pokoj a ja ťa volám, aby si vstúpil do vnútra môjho Nepoškvrneného Srdca, aby si videl, akú hlbočinu bolesti a lásky v sebe ukrýva.

Moje Srdce je Srdce Matky, Srdce pravé a živé; Srdce pravej Matky, ktorá žije pre všetky svoje deti.

Ľudia vykúpení mojím Synom sú tiež mojimi deťmi; sú nimi v najpravdivejšom zmysle slova.

I tí, ktorí sú ďaleko, i hriešnici, i ateisti, i tí, ktorí Boha odmietajú, ktorí proti nemu bojujú a ho nenávidia, sú všetci mojimi deťmi. A ja som pre nich Matkou. Pre mnohých z nich som jedinou Matkou, ktorú majú, jedinou osobou, ktorá sa o nich stará, ktorá ich naozaj miluje. Preto moje Srdce stále stravuje bolesť a ešte väčšia láska k týmto mojim deťom.

Chcem im pomôcť, chcem ich zachrániť, lebo som Matka. Preto trpím kvôli nim, trpím pre ich hriechy, trpím, že sú ďaleko od Boha, trpím, že páchajú zlo, trpím za všetko zlo, ktoré si

 ktoré si spôsobujú.

Ale ako im pomôcť? Ako ich zachrániť?

Potrebujem toľko modlitby, potrebujem toľko utrpenia! Len modlitbou a utrpením ostatných mojich dobrých a veľkodušných detí budem môcť zachrániť tieto svoje deti.

Hľa, Hnutie mojich kňazov! Ja som ho chcela, aby sa napravila nesmierna škoda, ktorú spôsobil ateizmus v toľkých dušiach, aby bol v toľkých zhanobených srdciach obnovený Boží obraz, milosrdná tvár môjho syna Ježiša.

Moji kňazi sú mojimi obnoviteľmi: obnovia Božiu tvár v mnohých dušiach, a tak mnohé moje deti privedú zo smrti do života! Tak budú pravými tešiteľmi môjho Bolestného Srdc

Moje Srdce je však tiež Srdce Nepoškvrnené, je to srdce Matky, ktoré nebolo nikdy zatemnené žiadnym tieňom, žiadnym hriechom, je jasné ako prameň, žiari ako svetlo. A teraz je samo ako zatopené všetkým bahnom, ktoré potopilo srdcia a duše toľkých mojich detí. Vskutku, démon skazy, duch nečistoty zviedol všetky národy zeme. Pre žiadny z nich už niet záchrany. Tento závoj smrti sa rozprestrel nad svetom a duše sú pošpinené skôr, než sa otvoria životu.

Kňazi môjho Hnutia musia obnoviť čistotu v dušiach a rázne bojovať proti duchu nečistoty vo všetkých jeho prejavoch. Musia bojovať proti stále neslušnejšej a vyzývavejšej móde; musia bojovať proti tlači, ktorá šíri zlo a proti predstaveným, ktorí kazia mravy. Musia bojovať proti dnešným názorom, ktoré všetko dovoľujú a ospravedlňujú; proti súčasnej morálke, ktorá všetko dovoľuje.

Predovšetkým moji kňazi budú musieť byť čistí, veľmi čistí! Ja sama ich prikryjem svojím Nepoškvrneným plášťom a urobím z nich nových ľudí, kňazov bezúhonných a nepoškvrnených. Tým, ktorí klesli, dám novú čistotu; povolám ich k druhej, ešte krásnejšej nevinnosti bolesti a lásky.

Chcem, aby to bolo Hnutie mojich kňazov, ktoré vráti svetu vôňu čistoty – pretože len táto vôňa privábi môjho Syna Ježiša, aby sa opäť stal Kráľom sŕdc a duší.

Hľaďte, najmilší kňazi, čo to znamená byť mne zasvätený: znamená to žiť pre mňa, cítiť ako ja, milovať a trpieť so mnou pre veľké chvíle, ktoré vás čakajú.

febr 74

(…) Budeš si musieť zvykať vidieť veci stále väčšie. Moje Nepoškvrnené Srdce je nevyčerpateľný zdroj milosrdenstva a odpustenia a nemôže už zadržať plnosť tohto ohňa. Boh začne skoro vylievať na celý svet prúdy odpustenia a milosrdenstva na svoje a moje úbohé deti.

10.7.74

Konečne si našiel svoje miesto: moje Srdce. Odpočiň si, syn môj, na tomto Srdci. Modli sa, raduj sa a potom ja sama urobím pre teba všetko.

Moje Srdce je ovinuté tŕňovou korunou. Ach, syn môj, aké sú tieto tŕne v týchto posledných časoch ostré a bolestné! Stále ma bodajú.

Ty teraz žiadaš odo mňa túto tŕňovú korunu. Ako môže Matka podať svojmu dieťaťu svoju veľkú bolesť? Napriek tomu prijímam tvoje prianie ako dar tvojej lásky. Hľa, dám ti podiel na svojich veľkých utrpeniach. Preto ti dám pozvoľna stále väčšiu schopnosť trpieť a stále viac ťa budem pripodobňovať svojmu ukrižovanému Synovi.

Prijímam veniec lásky od Hnutia svojich kňazov. Oni tvoria okolo môjho Nepoškvrneného Srdca akoby trojitý veniec, ktorý skutočne mierni všetky jeho rany.

– Veniec z ľalií pre ich čistotu. Viem, že mnohí títo moji synovia museli podstúpiť prudké útoky môjho nepriateľa a často klesli a mnohí svoju čistotu stratili. Nech títo moji synovia nestrácajú odvahu! Ja sama ich prikryjem svojou čistotou, vrátim im ich nevinnosť. Moja čistota bude ich čistotou a ovocím mojej osobitnej lásky bude, že ich urobím nepoškvrnenými, ako som sama.

– Veniec z ruží: Či nie je ruža najkrajším symbolom lásky? Preto ma zo všetkých kvetín vzývate ako ,tajomnú ružu – ružu duchovnú‘. Áno, títo moji synovia kňazi musia mať jedinú veľkú lásku: Ježiša a duše! Nesmú milovať niečo iné. Musia žiť a nechať sa stravovať len touto veľkou láskou. Preto ich sama očistím veľkými utrpeniami, od všetkého ich odpútam, povediem ich za ruku po ceste svojej materinskej záľuby v nich.

– Veniec z alpských fialiek: Sú to voňavé malé kvietky, ktoré rastú iba v chladných lesoch; možno ich nájsť vo vysokých polohách. Sú obrazom lásky, ktorú majú mať moji synovia ku mne. Musia byť naozaj celkom mojimi, mojimi deťmi, ktoré všetko a vždy očakávajú odo mňa. Nebudú však celkom mojimi deťmi, ak nevystúpia na vrchol duchovného detstva. Tento dar dávam svojim synom – kňazom, ktorí sa zasväcujú môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.

Tak sa dostane môjmu Nepoškvrnenému Srdcu naozaj útechy a mnohé tŕne ma budú menej bolieť pre veľkú radosť, ktorú mi spôsobujete. O ostatné sa postarám sama, pretože toto je moja hodina a vás všetkých som na túto hodinu pripravila

Som v nebi, aby som bola viac Matkou  15.8.74

„Dnes je môj sviatok – celé nebo jasá a Najsvätejšia Trojica sa raduje vo svojom najčistejšom svetle, ktoré sa zrkadlí vo mne.

Som aj s telom v nebi, aby som bola viac Matkou – Matkou všetkých.