O Marianskom knazskom hnuti

„,Ježišu, daj mi svoje Srdce,

pretože chcem milovať Pannu Máriu,

ako si ju miloval ty.‘

8. júla 1973: Hnutie sa teraz zrodilo. „Nepozeraj sa do novín ani na televíziu; zostávaj stále v mojom Srdci a v modlitbe! Nič iné ťa nemá zaujímať, ani ti ležať na srdci, než žiť so mnou a pre mňa.Mariánske kňazské hnutie sa teraz zrodilo, je však ešte krehké a malé, ku svojmu vzrastu potrebuje veľa modlitieb. Ty musíš žiť len preň: v ničom inom nenájdeš radosť ani útechu.“  

9. júla 1973: Rysuje sa tvoje poslanie „Dnes som s tebou naozaj spokojná: stále si bol v mojom Srdci. Vidíš, ako potom všetko svetské zdá sa ti byť vzdialené a matné; ako ťa všetko unavuje a nudí; všetko, čo nie som ja, tvoja Matka, ktorá ťa chce mať celého pre seba v každom okamihu

13.jula 1973,Fatima: Príčinou tohto môjho plaču, plaču Matky, sú tie moje deti, ktoré vo veľkom počte žijú v zabudnutí na Boha, oddaní telesným rozkošiam a rútia sa nezadržateľne do záhuby. Pre mnohé z nich tiekli moje slzy zbytočne a nadarmo. Príčinou môjho plaču sú predovšetkým kňazi: Najmilší synovia, zrenice môjho oka, títo moji posvätení synovia! Vidíš, ako ma už nemilujú? Ako ma už nechcú? Vidíš, ako už nepočúvajú slová môjho Syna? Ako často ho zrádzajú? Ako mnohí ignorujú Ježiša, prítomného v Eucharistii a nechávajú ho samotného vo svätostánku; ako ho často urážajú svätokrádežami a bezohľadnou nedbanlivosťou? Obetoval si mi Mariánske kňazské hnutie: prijímam ho do svojho Srdca a žehnám ho. Všetci budú mojimi kňazmi – mne zasvätenými, ktorí budú robiť všetko, čo im prikážem

1.augusta 1973: Vravia, že ja – Matka – zatieňujem slávu a česť, ktorá patrí len môjmu Synovi! Moji úbohí synovia, akí sú nerozumní, akí sú slepí! Ako sa ich diabol dokázal zmocniť! K takej veľkej slepote dospeli, pretože neposlúchali ani Ježiša, ani mňa. Nechali sa viesť len sami sebou, svojím rozumom a svojou pýchou, a tak sa prepožičali satanovmu triku, ktorému sa konečne podarilo zatemniť ma v Cirkvi a odstrániť ma z duší.

Potrebujem však pokorných a odvážnych kňazov, ochotných zniesť posmech a nechať sa pre mňa zdeptať. S týmito pokornými, posmievanými a pošliapanými kňazmi vytvorím zástup, ktorý mi umožní priviesť k Ježišovi nesmierny počet detí, očistených veľkým súžením. (…).“  

21.augusta.1973: Zvykaj si byť pošliapaný, prehliadaný, nepochopený a nepovšimnutý. Tak veľmi to potrebujes.

Dve vojska knazov:

16.jula 1973: Na jedinej veci záleží: aby ste sa nechali mnou vychovávať. Preto je potrebné, aby sa každý obetoval a zasvätil sa môjmu Nepoškvrnenému Srdcu, aby sa mi celkom zveril, ako sa Ježiš celkom zveril mne; potom sa ja o všetko postarám. Povediem vás k veľkej láske k pápežovi a k Cirkvi, s ním spojenej. Budem vás pripravovať na hrdinské svedectvo pre evanjelium, ktoré niektorí vydajú i preliatím krvi. A až príde čas, potom Hnutie vyjde na denné svetlo, aby otvorene bojovalo proti vojsku, ktoré si medzi kňazmi vytvára môj odveký nepriateľ diabol.“

24.augusta 1973: Moje Nepoškvrnené Srdce je vyhňou najčistejšieho ohňa: všetko spaľuje, všetko stravuje, všetko pretvára. Pretože títo kňazi sú moji, musia si zvykať nechať sa mnou viesť prosto a oddane. Mojou radosťou je viesť ich ako Matka k veľkému cieľu svätosti. Chcem, aby boli horliví, aby milovali môjho Syna Ježiša, aby boli vždy verní evanjeliu. Musia byť v mojich rukách povolaní pre veľký plán Božieho milosrdenstva; ich prostredníctvom zachránim nesmierny počet duší.

Budú mojou radosťou a najkrajšou korunou môjho Nepoškvrneného a Bolestného Srdca,

ktoré chce byť stále prostriedkom spásy

pre Cirkev a pre ľudstvo.“