Každý človek ma JEDNU DUŠU. A tá je NEDELITEĽNÁ.

Duša je živá a rozumná.

Má v sebe rôzne stupne dokonalosti a podľa týchto rôznych stupňov má i rôzne sklony a nechute, ktoré ju vedú k tomu, 

aby po istých veciach túžila alebo isté veci odmietala.

Nejaký odpor duše alebo príchyľnosť nemusí spočívať v skúseností,, ale v skrytej a utajenej zvláštnej vlastnosti duše.

Zmyslová žiadostivosť, to je to, čo má spoločné so zvieratmi.

A potom je tu ROZUM a máme tiež vôľu, aby sme túžili po DOBRE, ktoré rozumom spoznávame.

V duši máme dva stupne dokonalosti /podľa sv.Augustína/:

VYŠŠIA ZÓNA duše - usudzuje podľa vedomosti duchovných /ale aj podľa vlastnosti, napr.bystrosti/

Vo vyššej zóne TÚŹIME PO BOHU a snažíme sa ho poslúchať.

Tu získavame alebo tvoríme ÚSUDOK alebo úvahu:

- buď prirodzeným svetlom rozumu / tak pracujú filozofi a vedci/

- buď NADPRIRODZENÝM svetlom / tak premýšľajú veriaci kresťania a teológovia/

- ale aj mimoriadnym nadprirodzeným vnuknutím a videniami /len pre niektorých/

NIŽŠIA ZÓNA duše - myšlienkové pochody sa upierajú o znalosti a skúsenosti ZMYSLOV.

Ale nižšia zóna sa nemôže chápať ako zmyslová.

Lebo zmyslové źiadostivosti a zmysly nie sú schopné sa modliť a prosiť.

Nižšia časť je činnosť násho ducha.

Zmysly nemožu dosiahnuť Boha, nemôźu sprostredkovať poznanie Boha zmyslovej stránke duše. 

A vôľa nižšej časti duše má sklon vyhýbať sa utrpeniu a námahe.

Vyššiu zónu nazývame OBVYKLE duchom a nižšiu prirodzeným citom a rozumom.

Sv.František Salezky rozlišuje 4 stupne rozumu:

1.stupeň - podla zmyslových skutočností - neveriaci a cudzinci v duchovnom zmysle

2.stupeň - podľa zásad vedy i teologickej / muži i ženy  v cirkvi/

3,stupeň - podľa viery / kňazi/

4.stupeň - mystika - najvyšší vrchol rozumu

Svätým spôsobom si VIERA, NÁDEJ a LÁSKA podrobuje všetky časti duše - duchovnú i zmyslovú.

Diskusie teológov sa dejú na prízemí a pred závorou do vyššieho poschodia duše.

Ale ODDANOSŤ sedí na sudcovskom stolci NAJVYŠŠIEHO VRCHOLU duše.

Naše premýšlanie, naše meditácie sa môžu uskutočňovať na najnižšom stupni a sú závislé na nadprirodzenej viere.

Viera, nádej a láska, ktorá poháňa milosť svätosti, na najvyššom vrchole  je SVÁTOU ODDANOSŤOU.

Na tomto vrchole už naše uvažovanie, tvorenie naších vlastných myšlienok, sa viac menej nepestuje.