1Kor 1,18-25

Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. 

 

Z iných zdrojov:

Potrebujeme byt nie poucovani, ale potrebujeme sebe navzajom pripominat: 

MOC a MAJESTAT KRIZA.

Pre mnohých úctiiť si Kristov kríž znamená len prívesok na retiazke okolo krku.

Škandály v cirkvi - KRÍŽ reprezentuje JEŽIŠa

Život bez škandálov?

Ak nebudeme nikdy "zainteresovaní",

nebudeme svedkami BLÁZNOVSTVA  KRÍŽA.

Pre mnohých  vo svete  a zo sveta  je  ŠKANDÁL KRÍŽA je neprípustný. 

Bojíme sa Kristovho kríža? Odmietame stáť sa bláznami pre Krista?

Pre koho je určené bláznovstvo kríža?

Hanbime sa za Ježiša kráčať ako blázni pre Krista?

Nehľadajme múdrosť sveta, ale MOC BOHA V MOCI KRÍŽA!

Ukáž nám Pane KLINCE, ktoré zničia múdrosť tohto sveta.

Veď je napísané: "Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem."

Musíme  ale svoje deti poučiť!

Aj SENIOROV, dcéra moja, seniorov Slovenska, / slová Pána Ježiša 10.4.2024 /

že náš BOH  nie je bábkou, s ktorou sa budeme hrať, zabávať.

Sme poučení  SLOVOM BOŽÍM! Tak si to pripomínajme!

Bláznovstvo kríža a sila Pavla v slabosti | Bratislavská arcidiecéza (abuba.sk)

Kríž je od počiatku spätý s kresťanským posolstvom, ako i so životom kresťanov. Pavol na viacerých miestach vo svojich listoch hovorí o Kristovom kríži a Ježiš v evanjeliách vyzýva poslucháčov k neseniu kríža (Mt 16,24; Mk 8,34; Lk 9,23

Väčšina poslucháčov vníma slovo o kríži ako bláznovstvo. Boh si ho však paradoxne vyberá, aby zahanbil ľudskú múdrosť a chytráctvo. Kríž tak zostane nekonečnou vzdialenosťou, ktorú položil Boh medzi seba a každú falošnú predstavu o ňom.

V úvode do listu Korinťanom, v stati 1,18-2,16 je široko rozvinutá téma bláznovstva kríža v protiklade s ľudskou múdrosťou. Pavol odpovedá na správy, ktoré sa dozvedel od členov spoločenstva („Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili...“ 1,11). V 1Kor 1-4 Pavol reaguje na problémy v komunite, ktoré súhrnne nazýva „roztržky“ (1,10) a „sváry“ (1,11). Tieto problémy sa prejavovali roztrieštením spoločenstva a nejednotou: vytvorili sa súperiace skupiny a každá sa odvolávala na inú vedúcu osobu – evanjelizátora (Pavol, Apollo, Kéfas, Kristus 1,12). S takýmto delením na základe príslušnosti k niektorej skupine je spojené aj vyvyšovanie sa nad iných a zdôrazňovanie vlastných schopností („aby ste sa nevyvyšovali jeden nad druhého proti inému“ 4,6). V dôsledku toho Korinťania zredukovali evanjelium a jeho hlasovanie iba na „múdrosť slova“ (1,17), alebo „ľudskú múdrosť“ (2,5), akési ľudské chápanie: kládli do popredia a cenili si schopnosť presviedčať: používať a prispôsobovať argumenty, získavať si náklonnosť šikovnou rétorikou a manipulatívnym predstavením náboženského systému. Takto sa evanjelium zredukovalo iba na objekt ľudskej propagandy so snahou získavať prívržencov. Takáto viera, na rozdiel od tej, ktorá spočíva v Bohu, prináša iba sklamanie, pretože nedokáže pozdvihnúť a prekonať vlastné sebectvo. Nedokáže obstáť v konfrontácií s posolstvom kríža, ktorý spočíva na Božej moci.

 „Pohoršenie“ a „bláznovstvo“ kríža,

spočívajú práve v tom, že tam, kde všetko vyzerá ako neúspech, bolesť, porážka, práve tam je všetka MOC .