228.
— 1. Nebo i zem, vyhlasujte — chválu Pána večného, — bez prestania pozdravujte — Srdce Krista milého! — [:Poďme k Srdcu Ježišovmu — a klaňaj­me sa jemu! — Znejte, piesne, k sláve jeho, — Srdca Pána večného!:]
— 2. Ono skôr nás milovalo, — než sme my ho mohli znať; — v pokrm sladký nám sa dalo, — čo nám mohlo viacej dať? — Poď­me atď.
— 3. Pre všetkých je otvorené, — nikoho nevytvára, — dary v sebe uzavreté — i hriešnikom podáva. — Poďme atď.
— 4. Ten, kto k nemu sa utieka, — potešenie nachádza, — lebo z neho vždy preveľká — radosť ducha pochádza. — Poďme atď.
— 5. Srdce jeho plápolalo — láskou k člo­večenstvu vždy, — od počiatku neprestalo — platiť láskou naveky. — Poďme atď.
— 6. Ó Ježiš náš najjasnejší, — prijmi naše volanie, —- prijmi svojich verných duší — najvrúcnejšie oddanie! — Poďme atď..
— 7. Ó Ježiš, skrz lásku svoju -— krvou Srdca Božského — obmy biednu du­šu moju — od všetkého hriešneho. — Poď­me atď.
— 8. Plameň mocný z ohňa tvoj­ho — v srdci našom nech horí, — nech rozpáli ducha môjho, — rany, hriechov za­hojí. — Poďme atď.
— 9. Žehnaj srdce moje stále, — daj mi silu, milosti — chvá­liť teba neustále — chcem tu i vo več­nosti. — Poďme atď.
— 10. Daj, nech v ne­bi poznávame — slávu tvoju u Otca, — tebe večne sa klaniame — a spievame zo srdca. — Poďme atď.

JKS 227 Daruj, ó, Ježiš, srdce mne (youtube.com)

K BOŽSKÉMU SRDCU JEŽIŠOVMU

227.
— 1. Daruj, ó Ježiš, srdce mne, — chcem teba milovať, — moje bez tvojho je mŕtve, — nemôže lásky mať. — Za nie ja svoje srdce mám, — keď Ježiša svojho nemám, — v Sviatosti skrytého — a Boha živého.
— 2. Ktorého more, zem celá — nemôže obsiahnuť, — v Sviatosti sa nám ukrýva, — srdcia chce pritiahnuť. — Pritiahni srdce aj moje — z márnosti sve­ta ku sebe, — duše mojej pravý, — ty Lekár láskavý!
— 3. V Oltárnej tejto Svia­tosti — krv, telo sú živé, — Bohočloveka vlastnosti — sú tu opravdivé. — Hoc' ne­vidíme, veríme, — prijímame, čo si ctíme: — Krista sväté telo — a pravú krv jeho.
— 4. Ó Ježiš môj, z dôvernosti — v te­ba nádej skladám, — žiadúci božských milostí — k tvojim nohám padám. Si anjelov potešenie, — srdciam našim osvie­ženie, — duší strážca istý; — z hriechov ich očisti!
— 5. Ty, Otca odblesk a svä­tosť, — ó Ježišu Kriste, — ty dušiam na­šim si radosť, — spasenie mám isté. — Daj, by nám srdcia zranené — tebou boli vyhojené, — Lekáru najsladší, — ty, po­klad najväčší!
— 6. Ó Ježiš, tebe v Svia­tosti — vrúcne sa klaniame; — čuj naše vrelé žiadosti, — ktoré tu skladáme: — Prosíme ťa, ochraňuj nás, — odvráť mor, vojnu, hlad ód nás: — daj šťastné skona­nie — a večné spasenie.

231.
— 1. Pozdravujme Božské Srdce, — plné lásky plameňa! — [.Prebodnutie, krvácanie —- lásku jeho znamená.:]
— 2. Pred presvätým Srdcom tvojím — prosíme ťa úprimne: — [:daj, nech všetci bez prestania — v službe tvojej horlíme.:]
— 3. Všetci chceme, žiadame si, — dokiaľ plynie život náš, — [:aby vždycky láska tvoja — plápolala živo v nás.:]
— 4. Po skonaní, Božské Srdce, — vezmi všetkých do neba, — [:aby sme ťa milovali, — te­šili sa u teba.:]

▲▲▲

232.
— Sem srdce k Srdcu dones, — by vzbíklo plameňom, —- nech dotýka sa nebies — tu v speve blaženom. — [:Ó Srd­ce, prameň lásky, —-ty večný božstva chrám, — ty život náš vždy spravuj — a udeľ nebo nám.:]
— 2. Zhas náruživosť vo mne, — čo k zlu ma vábi vše, — by uctil som ťa hodne, — ó Srdce najmilšie! — Ó Srdce atď.
—3. Ó Srdce, lásky more, zmy blato mojich vín,— a zdvihni zas ma hore, — mňa láskou k sebe viň. — Ó Srdce atď.
— 4. Daj vidieť očiam mo­jim, — jak márny je ten svet, — nech vždy sa toho bojím, — jak skoro musím mrieť. — Ó Srdce atď.
— 5. Ó Srdce len ma schovaj — do svojej rany dnu — a ihneď šťastný som, aj -— keď zlí ma napad­nú/— Ó Srdce atď.
— 6. Tu ťarcha núdze sladne — a zlahčie rameno, — tu teplie srdce chladné, — necíti bremeno. — Ó Srd­ce atď.
— 7. Nuž srdce moje, plesaj, — chváľ Krista blažené, — nech horia v tebe stále — očistné plamene.— Ó Srdce atď.

233.
— 1. Tisíc ráz buď pozdravené, — Božské Srdce, neba skvost, — hľaď na srdce zarmútené, — ktoré vzdychá o mi­losť. — "Veď i teba prerazila — preostrá zbraň stotníka, — tak sa milosť rozmno­žila, — že nás všetkých preniká.
— 2. Od­tiaľ čerpá j zmilovanie, — pokolenie Evino, — lebo jeho krvácanie, ^- biedy tvoje zmenšilo. — Z rany jeho voda i krv — na teba vyprúdila, — aby dušu obťažen — od hriechov nám umyla.
— 3. Keď mi hrozí búrka istá — a žiaľ srdce zoviera, — u Božského Srdca Krista •— ono znova okrieva. — Keď ma mučí jarmo hriechu — a Sudcu sa obávam, — v Srdci tvojom mám potechu, — celkom sa mu oddávam.
— 4. Vitaj, Srdce prevelebné, — celé mo­je bohatstvo, — v tebe moje srdce verné, — v tebe nájde víťazstvo. — Do lásky ma svojej prijmi, — aby som len tebe žil — a tak obmyl svoje viny, — milosť v sebe rozmnožil.
— 5. Tebe žiť a zriecť sa viny — túžba moja jediná, — súd tvoj bude milostivý, — keď mi udrie hodina. — Do tvojich rán vdýchnem vtedy — dušu svo­ju úbohú, — nech do lásky večnej vletí — a sa teší vždy v Bohu.

Praise and Harmony Medley Marathon - YouTube