Pojem kompetencia (po anglicky competence) sa v uvedenom alebo obdobnom význame v spoločenských

vedách začal používať  sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Pôvodný, stále používaný význam slova

kompetencia je právomoc a viaže sa na vymedzenie okruhu pôsobnosti nejakého verejného orgánu.

Kompetencie sú súhrnom vedomostí, zručností, skúseností a postojov ľudí, ktorí pre vás pracujú alebo by mohli pracovať.

Kvalifikácia je schopnosť, spôsobilosť vykonávať nejakú konkrétnu pracovnú činnosť na určitej stanovenej úrovni, či spôsobilosť pracovať v určitom konkrétnom odbore, ktorú nadobúdame absolvovaním jednotlivých stupňov formálneho alebo neformálneho vzdelávania. Kvalifikácia musí byť formálne zhodnotená a overená príslušným orgánom, ktorý určí, či dosiahnutá spôsobilosť zodpovedá stanoveným štandardom

Kompetencia v školskom zákone:

 „preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a
odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie

Európska komisia spolupracuje s členskými štátmi EÚ na podpore a posilnení rozvoja kľúčových kompetencií a základných zručností pre všetkých, od útleho veku po celý život. Na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ktoré rozvíja kľúčové kompetencie a základné zručnosti by mal mať právo každý človek. Kľúčové kompetencie a základné zručnosti potrebuje každý z nás pre osobné uspokojenie a rozvoj, zamestnateľnosť, spoločenské začlenenie a aktívne občianstvo (Kľúčové kompetencie a základné zručnosti, 2020).

Pojem „kompetencia“ zaviedol do vedeckého diskurzu ligvistik Noam Chomský v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Definoval kompetenciu ako mentálnu schopnosť rodeného hovorcu (native speaker) vytvárať na základe znalosti gramatických pravidiel nekonečné množstvo viet príslušného jazyka, resp. na základe tejto znalosti tieto vety prijímať od iných hovorcov a interpretovať ich. Tento prístup, v ktorom je kompetencia chápaná ako predpoklad pre nejakú reálnu činnosť alebo výkon, sa ukázal ako užitočný i pre pedagogiku. Až v sedemdesiatych rokoch sa začal pojem kompetencia uplatňovať v teórii odborného vzdelávania, a to v súvislosti s problematikou profesijných kvalifikácií. Nemecký odborník D. Mertens (1974) publikoval prácu o kľúčových kompetenciách (pôvodne označovaných termínom „kľúčové klasifikácie“ ako o predpokladoch, spôsobilostiach pre výkon povolania. 

V posledných dvoch desaťročiach sa pojem (kľúčové) kompetencie rozšíril zo sféry odborného vzdelávania do všetkých vzdelávacích oblastí. Dnes sú kompetencie včlenené ako základné cieľové kategórie do kurikulárnych dokumentov všetkých vyspelých krajín, operujú s nimi didaktické modely vzdelávania, rôznych predmetov a odborov a stali sa i súčasťou merania vzdelávacích výsledkov žiakov a študentov v medzinárodných meraniach (Průcha 2009).