2857

 Predmetom prvých troch prosieb modlitby „Otče náš“ je

Otcova sláva:

- posvätenie jeho mena,

- príchod Kráľovstva a

- plnenie Božej vôle.

Ďalšie štyri mu predkladajú

naše túžby:

tieto prosby sa týkajú nášho života s cieľom

- udržiavať ho pokrmom alebo

- ho uzdravovať z hriechu a

- vzťahujú sa na náš boj o víťazstvo dobra nad zlom.

2858 Keď prosíme „Posväť sa meno tvoje“,

vstupujeme do Božieho plánu, podľa ktorého posvätenie jeho mena

– ktoré bolo zjavené najprv Mojžišovi a potom v Ježišovi –

sa má uskutočňovať prostredníctvom nás a v nás, ako aj v každom národe a v každom človekovi.

2859 V druhej prosbe má Cirkev na zreteli predovšetkým

Kristov návrat a konečný príchod Božieho kráľovstva.

Prosí aj o rast Božieho kráľovstva v „dnešku“ nášho života.

2860 V tretej prosbe prosíme nášho Otca, aby

zjednotil našu vôľu s vôľou svojho Syna,

žeby sme plnili jeho plán spásy pre život sveta.

2861 Vo štvrtej prosbe, keď hovoríme „daj nám“, vyjadrujeme v spoločenstve s našimi bratmi svoju synovskú dôveru k nášmu nebeskému Otcovi. „Chlieb náš“ označuje pozemský pokrm, potrebný na výživu nás všetkých, a znamená aj Chlieb života – Božie slovo a Kristovo telo. Prijímame ho v Božom „dnes“ ako potrebný (nad)podstatný pokrm hostiny Kráľovstva, ktorú anticipuje Eucharistia.

2862 Piata prosba prosí o Božie milosrdenstvo za naše urážky. Toto milosrdenstvo môže preniknúť do nášho srdca iba vtedy, ak sme vedeli podľa Kristovho príkladu a s jeho pomocou odpustiť svojim nepriateľom.

2863 Keď hovoríme „neuveď nás do pokušenia“, prosíme Boha, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu. Táto prosba vrúcne prosí o Ducha rozoznávania a sily a naliehavo žiada o milosť bedlivosti a vytrvalosti až do konca.

2864 V poslednej prosbe „ale zbav nás Zlého“ kresťan spolu s Cirkvou prosí Boha, aby ukázal víťazstvo, ktoré už Kristus dosiahol nad „kniežaťom tohto sveta“, satanom, anjelom, ktorý sa osobne stavia proti Bohu a jeho plánu spásy.

2865 Záverečným „Amen“ vyslovujeme svoje „Fiat“ vzťahujúce sa na sedem prosieb: „Nech sa tak stane…“