875 „Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?“ (Rim 10,14-15) . Nik, ani jednotlivec, ani spoločenstvo, nemôže hlásať evanjelium sebe samému: (166) „Viera je z hlásania“ (Rim 10,17) .

Nik si nemôže sám dať poverenie a poslanie hlásať evanjelium.

Ten, koho posiela Pán, nehovorí a nekoná vlasťou autoritou, ale na základe autority Kristovej; nehovorí k spoločenstvu ako jeho člen, ale v Kristovom mene.

Nik nemôže udeliť milosť sebe samému; musí mu byť daná a poskytnutá.

SLUZOBNICI MILOSTI

To predpokladá služobníkov milosti, ktorých splnomocňuje a uspôsobuje Kristus.

Od neho biskupi a kňazi dostávajú

poslanie a schopnosť („posvätnú moc“) konať v osobe Krista Hlavy (1548) (in persona Christi Capitis),

DIAKONI

kým diakoni dostávajú silu slúžiť Božiemu ľudu „diakoniou“ (službou) liturgie,

slova a kresťanskej lásky

v spoločenstve s biskupom a jeho presbytériom (kňazským zborom).

Túto službu, v ktorej tí, čo sú poslaní Kristom, konajú a udeľujú z Božieho daru to, čo nemôžu konať a udeľovať sami od seba, Tradícia Cirkvi nazýva „sviatosťou“. (1536)

Služba v Cirkvi sa udeľuje osobitnou sviatosťou.