Choď na obsah Choď na menu

KEVIN ZADAL

 

 

https://www.youtube.com/watch?v=T_Ge_L0SJis

 

Ef 1,18,20

 

PAVLOVA MODLITBA

15 Preto aj ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým, 16 neprestávam za vás ďakovať, keď vás spomínam vo svojich modlitbách, 17 aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia, 18 aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými 19 a aká nesmierna veľkosť jeho moci pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí jeho mocná sila. 20 Tú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil v nebi po svojej pravici 21 nad každé kniežatstvo, moc, silu, panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto, ale aj v budúcom veku. 22 A všetko mu podrobil pod jeho nohy. Jeho však, ako hlavu nad všetkým, dal Cirkvi, 23 ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.

 

Mk 11, 22-24

 

 

POUČENIE OD FIGOVNÍKA

20 Zavčasu ráno, keď prechádzali okolo figovníka, všimli si, že je od koreňa celkom vyschnutý. 21 Vtedy sa Peter rozpomenul a povedal mu: „Rabbi, pozri! Figovník, ktorý si preklial, vyschol.“ 22 Ježiš im odpovedal: „Majte vieru v Boha! 23 Amen, hovorím vám: Keby niekto prikázal tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘ a nezapochyboval by v srdci, ale veril by, že čo vyslovil, sa stane, splní sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať.

 

https://www.youtube.com/watch?v=T_Ge_L0SJis

JEŽIŠOVA VEĽKŇAZSKÁ MODLITBA - JN 17

1 Keď to Ježiš povedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba. 2 A ako si mu dal moc nad každým telom, tak nech on dá večný život všetkým, ktorých si mu dal. 3 A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4 Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. 5 A teraz ty, Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe, skôr ako povstal svet! 6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji, dal si ich mne a zachovali tvoje slovo. 7 Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba; 8 lebo slová, ktoré si dal ty mne, odovzdal som im, oni ich prijali a spoznali v pravde, že som vyšiel od teba a uverili, že si ma ty poslal. 9 Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10 A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje a ja som v nich oslávený. 11 Už viac nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovávaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. 12 Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. 13 Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú. 14 Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, pretože nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. 16 Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17 Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda! 18 Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta. 19 A posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20 Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; 21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — 23 ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa. 24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta. 25 Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal a aj títo poznali, že si ma ty poslal. 26 Ohlásil som im tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich.“

 

 

 

6. kapitola

POVOLANIE PROROKA

1 V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. 2 Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. 3 Jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ 4 Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom. 5 Povedal som: „Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov.“ 6 Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. 7 Dotkol sa mi perí a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.“ 8 Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: „Koho mám poslať, kto ta pôjde?“ Povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ 9 Povedal: „Choď a povedz tomuto národu: ‚Počúvajte, len počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte!‘ 10 Urob bezcitným srdce tohto ľudu, zapchaj mu uši a zastri oči, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, neobrátil sa a nevyzdravel.“ 11 Povedal som: „Dokedy, Pane?“ Povedal: „Dovtedy, kým nespustnú mestá a budú bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým sa zem nestane púšťou. 12 Hospodin ďaleko odvedie ľudí a v krajine nastane veľké spustošenie. 13 Ak v nej zostane ešte desatina, bude spálená ako posvätné stromy — terebint a dub, z ktorých pri stínaní zostane iba kmeň. Ich peň je sväté semeno.“