Úzkosť je problém, o ktorý sa radšej s ostatnými nepodelíme. Hlavný dôvod je najskôr ten, že v spoločnosti je tento problém stále tabu. Tak sa môže stať, že nás úzkosti prekvapia a zrazu si s nimi nevieme rady. V tomto článku si povieme, čo je to úzkosť, kedy k nej dochádza a čo sa pri úzkostiach odohráva v mozgu. Prezradíme niekoľko tipov, ktorými môžete mať úzkosti pod kontrolou. Treba tiež podotknúť, že sa jedná o tipy, ktoré môžu pomôcť pri počiatočných stavoch.
Čo je to úzkosť? Kokteil nervozity, strachu a nepokoja.
Počet osôb, ktoré sa stretávajú s úzkostnou poruchou je na vzostupe a jedná sa o najčastejší duševný problém vôbec. Zrejme všetci vieme, že západný spôsob života ide úzkostiam dosť naproti. Tlak na výkon, časový zhon a rad problémov, ktoré musíme riešiť prakticky od rána do večera. Úzkosť môže spôsobiť nahromadený stres, dlhodobá únava s nedostatkom odpočinku. To spustí v mozgu proces, kedy je umelo vyvolaný strach, hoci nemusí ísť o nič konkrétne.
Ľudia sa od nepamäti stretávali s akútnou úzkosťou, keď prevažoval stres a obavy o holý život. Dnes sa mnohí z nás nemusia doslova báť o život a napriek tomu neustále stúpa počet ľudí, ktorým je diagnostikovaná
úzkostná porucha.
........................................................................................................................
O stav uzkosti som sa zacala zaujimat po tom, ako mi raz isty knaz v spovedelnici vysvetlil,
ze moja vola POKLAKNUT si pri svatom prijimani
MOZE BYT prejavom mojej UZKOSTI.
A preto doporucoval, aby sme prijimali Telo Kristovo postojacky, ale
vzhladom na jeho "pochopenie" tohto stavu v cloveku, bol ochotny tolerovat, t.j. podal by svate prijimanie aj klaciacemu.
Nevravela som mu, ze pred asi mesiacom moju volu
poklaknut si pri svatom prijimani
DIAGNOSTIKOVAL iny knaz ako prejav mojej PYCHY.
Zacali ma zaujimat nazory a presvedcenia jednotlivych knazov.
Nazory a doporucenia, ktore su v uplnom rozpore s tym, co napr. TKKBS zverejnila. Ze knazi, ktori odmietaju podat svate prijimanie klaciacemu SA MYLIA!
Veriaci nesmie tvrdit, ze take vyjadrenia knazov su trufale, neprofesionalne alebo falosne, ci farizejske!
Preco? Pretoze to povedal KNAZ! Pretoze knaza si mame ctit!
A keby sme mu odporovali v jeho nazore, tak si ho nectime?
Keby sme mu odporovali v jeho vlastnej voli, tak je to hriech a prejav neucty?
Kto si ma spytovat svedomie, ja, ktora o tom pisem? Lebo by som nemala o tom hovorit?
Neklacim kazdy den, dost som si uzila reakcii knazov.
Ale nerozumiem, co su to za "odbornici" pre dusu, ked sa este ziaden knaz ma neopytal ,
preco si chcem klaknut. Co ma k tomu vedie.
Tak som si uvedomila, ze spovednik nemusi byt ziaden odbornik pre stav duse spovedajuceho
a ze spovedajuci sa musi sam dostat sa k tomu, aby si nieco prestudoval a precital a
o dusu sa bude starat sam BOH.
DOVERUJEME nasmu PANOVI a BOHU!
Ti, ktori si tuzia poklaknut, nech si poklaknu, LEBO JE TO CIRKVOU DOVOLENE.
Poucte knaza.
Na otazku preco, mozeme odpovedat:
Pretoze verim, ze Svata Hostia je sam Boh a jeho meno je JEZIS KRISTUS.
Alebo.
Pretoze vo Svatyni Bozieho milosrdenstva v Krakove moze kazdy, kto tuzi , si poklaknut a nikto im to nezakazuje.
Alebo.
Lebo povazujem to za prejav ucty voci Bohu.
Alebo.
Lebo neverim, ze II.vatikansky koncil ZAKAZAL prijimanie poklaciacky, ako ste to povedali.
Alebo.
Lebo tak podaval svate prijimanie na svojich omsiach veriacim papez Benedikt XVI.
Alebo.
Alebo....
Tesi ma, ze diagnoza uzkosti ci pychy, je OMYL KNAZA!
A radujem sa, ked vidim v kostoloch niekoho, kto si poklakne!
Je mi znamy aj dalsi nazor isteho knaza na poklaknutie,
a tym je rusenie PORIADKU V CIRKVI,
poriadku LITURGICKEHO SLAVENIA:
Veriaci si maju klaknut vtedy, ako to urcuje poriadok liturgie
a stat a sediet vtedy, ako to urci poriadok liturgie!
Na neznamom mieste s vysokou autoritou knaza, ktoru vnimate, je potrebne sa "mudro" rozhodnut,
lebo v takom kostole je cele spolocenstvo vycvicene hladiet na vas ako na zlocinca / samozrejme, ze to teraz zvelicujem/, ked narusite poriadok a poklaknete si.
Poriadok knazi dodrziavaju. Preto mi nedavno isty knaz odmietol podat svate prijimanie, lebo som stala v nespravnom rade! To, ze to nie je napisane pri jeho osobe velkymi pismenami, to ho nezaujimalo. Ani to, ze do kostola s " jeho poriadkom", nechodievam kazdy den, dokonca len trikrat do roka.
Ti ktori su presvedceni, ze prijimanie na ruku a postojacky je vyrazom ich ucty a viery,
nech v dare slobody, ktory im dal Stvoritel a
s pozehnanim cirkvi, ktora zlegalizovala tento sposob, rozhoduju o sebe.
Ale preco chcu tuto slobodu inym vziat alebo umensit svojim presvedcenim?