Prevzaté:

 

Ťažká otázka, ktorá mi bola položená a odpoveď na ňu sa ma týka.

Dôvere sa nedá naučiť ako jazdiť na bicykli alebo piecť koláč: vezmi si z toho trochu, pol kila a nakoniec štipku soli, potom energicky premiešaj a po upečení sa dôvera a nádej v Boha rozvinú samé od seba. !

To by bolo pekné!

Naučiť sa dôverovať je skôr ako naučiť sa smiať sa z hĺbky srdca!

Už ste si všimli, že smiech je nákazlivý, však?

Nemám recept na to, ako sa naučiť dôverovať a dúfať. Najmä v časoch, keď je váš život dosť smutný a vaša energia je vyčerpaná, neexistuje žiadny 10-krokový plán, ktorý je vhodný pre každého. Pravdepodobne neexistuje žiadna odpoveď na to, ako sa človeku darí vždy cítiť blízkosť Boha. Môžete sa však obklopiť ľuďmi, ktorí vo vás posilnia túto nádej a nakazia vás svojou dôverou v Boha! Píšem to preto, lebo som to na vlastnej koži zažil a fascinujú ma ľudia, ktorí sa toho držia – ktorí sa toho držia aj vtedy, keď všetko vyzerá dosť hlúpo. Všetci potrebujeme Božiu nádej, ktorá nás podrží na dlhú trať! Každý z nás má svoje problémy, niektorí viac ako ostatní, a predsa nás tieto problémy spájajú. Všetci žijeme v rovnakom svete. Vo svete, kde sa môžeme stretnúť s chorobami, katastrofami, vraždami a brutalitou. A my všetci máme prístup k Bohu a môžeme sa navzájom povzbudzovať a inšpirovať.

„Nemôžeš si povedať slovo, ktoré ti pomôže,“ hovorí africké príslovie. Mám na mysli najmä starého Abraháma v Biblii, ktorý ešte nemal ani deti a ktorému Boh jedného dňa povedal: „Pojde z teba veľký národ, požehnám ťa a budeš známy po celom svete. Urobím ťa požehnaním pre ostatných." – Genesis 12:2 GNB Abrahám sa pravdepodobne poškrabal na hlave, keď počul toto oznámenie - ale držal sa Boha, dôveroval a bol bohato odmenený! Dôvera rastie aj blízkosťou! Neodťahuj sa od Boha, keď sa zdá, že sa všetko kazí. Pretože aké zmeny spôsobí váš odchod? Vydajte sa na cestu a spoznávajte Boha čoraz osobnejšie rozhovorom s ním. Je vynálezcom všetkej nádeje a nakazí vás ňou! :-) Ak sa na to cítite, kričte Bohu a hoďte mu pod nohy svoju frustráciu a hnev! On to zvládne. "Vylej si pred ním svoje srdce!" – Žalm 62:9

 

 

Dôvera rastie aj blízkosťou! Neodťahuj sa od Boha, keď sa zdá, že sa všetko kazí. Pretože aké zmeny spôsobí váš odchod? Vydajte sa na cestu a spoznávajte Boha čoraz osobnejšie rozhovorom s ním. Je vynálezcom všetkej nádeje a nakazí vás ňou! :-) Ak sa na to cítite, kričte Bohu a hoďte mu pod nohy svoju frustráciu a hnev! On to zvládne. "Vylej si pred ním svoje srdce!" – Žalm 62:9 A keď skončíš, drž hubu a počúvaj ho! Pretože nemôžete len hovoriť, musíte aj počúvať = veľmi dôležitá vec! A keď vám dá malé rady, malé úlohy, myšlienky alebo čokoľvek iné – nemyslite na to dlho, jednoducho to urobte! Počúvajte Ho, robte malé kroky – automaticky sa stanú väčšími! Verím, že Boh nám zverí väčšie úlohy len vtedy, keď sme ochotní urobiť pre Neho malé úlohy. Na rovinu: Buďte pripravení vyčistiť záchod, ak chcete ísť na kazateľnicu! Táto spolupráca s Bohom povzbudzuje, dáva nádej a silu! Zo srdca vám želám, aby ste sa odvážili a zapojili sa do tohto veľkého Boha! Som presvedčený, že tam stojí s otvorenou náručou a čaká na VÁS! Môžete len vyhrať! Chlapík, ktorý vtedy napísal Žalm 62, napísal: "Budem dôverovať Bohu, lebo on je moja nádej. Je mojou skalou a mojou pomocou, mojou pevnosťou, v ktorej sa mi nemôže nič stať." – Žalm 62:6–7 Dúfam, že jedného dňa to budete môcť povedať s plným presvedčením! Všetko najlepšie a veľké požehnania!