ROZJÍMANIE 

Second Hour: From 6 to 7 PM

DRUHÁ HODINKA: 18.00 - 19.00 hod

Preklad z taliančiny:

 O celeste Mamma, l’ora del distacco già s’appressa ed io a te ne vengo. O Madre, dammi il tuo amore e le tue riparazioni, dammi il tuo dolore, perché insieme con te voglio seguire passo a passo l’adorato Gesù.

Ó, nebeská Matka, hodina odlúčenia sa už blíži a ja prichádzam k tebe.
Ó, Matka, daj mi svoju lásku a tvoje zadosťčiňovanie,
daj mi svoju bolesť,
lebo spolu s tebou chcem krok za krokom
nasledovať zbožňovaného Ježiša.

Ed ecco che Gesù viene, e tu, con l’animo traboccante d’amore, gli corri incontro, e nel vederlo così pallido e triste, il cuore ti si stringe per il dolore, le forze ti vengono meno e sei già per cadergli ai piedi. O dolce Mamma mia, sai tu perché è venuto da te l’adorabile Gesù? Ah, egli è venuto per darti l’ultimo addio, per dirti l’ultima parola, per ricevere l’ultimo abbraccio! 

A hľa, Ježiš prichádza!
A ty, s dušou prekypujúcou láskou,
bežíš mu v ústrety. 
A keď ho vidíš takého bledého a smutného,
SRDCE sa ti sťahuje bolesťou,
sily ti dochádzajú a
telo tvoje sa pripravuje padnúť k jeho nohám.
Ó, SLADKÁ MAMA, vieš,
prečo k tebe prišiel Tvoj nadovšetko lásky hodný Ježiš? 
Ach, prišiel sa s tebou rozlúčiť,
povedať posledné slovo,
prijať posledné objatie!

Mamma, a te mi stringo con tutta la tenerezza di cui è capace questo mio povero cuore, affinché stretto e avvinto a te, anch’io possa ricevere gli abbracci dell’adorato Gesù.

Mi disdegnerai tu forse? O non è piuttosto un conforto per il tuo cuore avere un’anima a te vicina, che ne divida le pene, gli affetti, le riparazioni? 

MAMA, túlim sa k tebe so všetkou nehou,
akej je schopné toto moje úbohé srdce, 
aby som aj ja v blízkosti a 
v spätosti s tebou mohol/mohla  prijať objatia 
Tvojho našej lásky a našej úcty najhodnejšieho Ježiša.

Mám si myslieť, že mnou opovrhneš?
Ale nie je skôr útechou pre tvoje srdce,
keď máš blízko seba dušu,
ktorá zdieľa tvoju bolesť, 
tvoje náklonnosti,
tvoju schopnosť v láske zadosťčiňovať?

O Gesù, in quest’ora così straziante per il tuo tenerissimo cuore, quale ammaestramento non ci dai tu di filiale ed amorosa ubbidienza verso la Mamma tua! Quale dolce armonia non passa fra te e Maria! Che incanto soave d’amore, che sale fino al trono dell’Eterno e si dilata a salvezza di tutte le creature della terra

Ó, Ježišu, v tejto hodine tak srdcervúcej 
pre tvoje najnežnejšie srdce, 
aké poučenie nám dáš 
v synovskej a láskyplnej poslušnosti 
voči tvojej Matke! 
Aká sladká harmónia prechádza 
medzi tebou a Máriou! 
Aké sladké očarenie lásky, 
ktorá stúpa na trón Večného a 
rozširuje sa k spáse všetkých stvorení zeme!

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad z upravenej meditácie - z anglického prekladu:

Ježiš odchádza od svojej NAJSVATEJŠEJ MATKY a vydal sa smerom k CENAKOLU.

Moj zbožňovaniahodný Ježiš , mala som podiel na Tvojom utrpení, trpela som spoločne s Tebou a tiež som mala podiel na bolestiach Tvojej súžovanej MAMY.

Jesus departs from His Most Holy Mother and sets out for the Cenacle

My Adorable Jesus, as I have shared in Your sufferings together with You, and in those of Your afflicted Mama,

Vidím, že sa chystáš teraz tam odísť. Tam, kde Ťa Voľa OTCA volá. 

I see that You are about to leave to go there, where the Will of the Father calls You.

Láska medzi SYNOM a MATKOU je tak VEĽKÁ, že vás robí NEODDELITEĽNYMI.

A tak zostávaš v SRDCI Svojej MAMY a v Tvojom SRDCI sa Tvoja MAMA usadila. Ináč by nebolo možné vás oddeliť.

The Love between Son and Mother is so great as to render You inseparable, so You leave Yourself in the Heart of Your Mama, and the Queen and Sweet Mama places Herself  into Yours; otherwise it would have been impossible for You to separate.

Ale potom, navzájom sa žehnáte, dávate si posledený bozk na rozlúčku, aby si posilnil  svoju MAMU v jej trepých bolestiach, ktoré bude trpieť. Dávaš jej posledné slovo na rozlúčku. Odchádzaš. Ale BLEDOSŤ na Tvojej Tvári a Tvoje chvejáce sa PERY, 

But then, Blessing each other, You give Her the last kiss to strengthen Her in the bitter pains She is about to suffer; and giving Her Your last good-bye, You leave. But the paleness of Your Face, Your trembling lips,

Tvoj pridusený hlas akoby sa chcel rozlúčiť, ach, všetko mi hovorí, ako veľmi ju miluješ a ako veľmi trpíš , keď ju opúšťaš.

Your suffocated voice, as though wanting to burst into tears in saying good-bye—ah, everything tells me how much You Love Her and how much You suffer in leaving Her!

Ale aby ste vyplnili VOĽU OTCA so svojími SRDCIANMI spojenými v sebe navzájom v sebe, PODRIAĎUJETE SA VŠETKÉMU:

CHCETE NAPRAVIŤ PRE TˇYCH, ktorí nechcú prekonať NEŽNOSTI príbuzných a priateľov a putá a pripútanosti a ktorí sa nestarajú o tom, aby konali a naplnili VOĽU BOHA a aby všetko konali v stave posvatnosti, do ktorého ich volá Boh.

Aký smútok Ti tieto duše spôsobujú. keď odmietajú lásku, ktorú im chceš dať a uspokojujú sa s LÁSKOU tvorov.

But to fulfill the Will of the Father, with Your Hearts fused into each other, You submit Yourselves to everything, wanting to repair for those who, unwilling to overcome the tendernesses of relatives and friends, and bonds and attachments, do not care about fulfilling the Holy Will of God and corresponding to the state of sanctity to which God calls them

. What sorrow do these souls not give You, in rejecting from their hearts the Love You want to give them, contenting themselves with the love of creatures!

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

My Lovable Love, as I repair with You, allow me to remain with Your Mama in order to console Her and sustain Her, while You leave.

Then I will hasten my steps to come 19 and reach You.

But to my greatest sorrow, I see that my anguishing Mama shivers, and Her pain is such that, as She tries to say good-bye to Her Son,

Her voice dies on Her lips, and She is unable to utter a word.

She is about to faint, and in Her swoon of Love,

She says, “My Son, My Son! I bless You! What a bitter separation—more cruel than any death!”

Moja milovaná láska, keď sa s Tebou zadosťčiňujem, dovoľ mi zostať s Tvojou Mamou, aby som Ju utešil,a a podporil,a, kým Ty odchádzaš.
Potom urýchlim svoje kroky, aby som prišiel,a a dosiahol,a som Teba.
Ale k môjmu najväčšiemu zármutku vidím, že moja utrápená mama sa chveje a Jej bolesť je taká, že keď sa snaží povedať zbohom svojmu Synovi,jej hlas umiera na jej perách a nedokáže vypovedať ani slovo. Chystá sa odpadnúť na zem a vo svojej veľkej láske vraví: MOJ SYN, MOJ SYN, žehnám ťa! Ake trpké rozdelenie - krutejšie ako smrť!

 But the pain yet prevents Her from uttering a word, and makes Her mute! Disconsolate Queen, let me sustain You, dry your tears and compassionate You in your bitter sorrow! My Mama, I will not leave You alone; and You—take me with You and teach me, in these moments so painful for You and for Jesus, what I have to do, how to defend Him, repair Him and console Him, and whether I must lay down my life to defend His.

https://svet.sme.sk/c/20489749/v-jeruzaleme-slavnostne-odhalili-restaurovany-bozi-hrob.htm

No, I will not move from under your mantle. At your wish, I will fly to Jesus; I will bring Him your Love, your affections, your kisses together with mine, and I will place them in each wound, in every drop of His Blood, in every pain and insult, so that, in feeling the kisses and the Love of His Mama in each pain, His sufferings may be sweetened.

Nie, nepohnem sa spod tvojho plášťa ochrany. Na tvoje želanie priletím k Ježišovi; Prinesiem Mu tvoju Lásku, tvoje náklonnosti, tvoje bozky spolu s mojimi a vložím ich do každej rany, do každej kvapky Jeho Krvi, do každej bolesti a urážky, a keď bude  pociťoval bozky a  Lásku svojej Mamy v každej bolesti, Jeho utrpenie môže byť osladené.

 Then I will come again under your mantle, bringing You His kisses to sweeten Your Pierced Heart. My Mama, my heart is pounding, I want to go to Jesus. And as I kiss your Maternal hands, bless me as You blessed Jesus, and allow me to go to Him. My Sweet Jesus, Love directs me toward Your steps and I reach You, as You walk along the streets of Jerusalem together with Your beloved disciples.

Potom opäť prídem pod tvoj plášť a prinesiem Ti Jeho bozky, aby som osladil Tvoje Prebodnuté Srdce. Mama moja, srdce mi bije, chcem ísť k Ježišovi. A keď bozkávam tvoje materské ruky, požehnaj ma, ako si požehnala Ježiša, a dovoľ mi ísť k Nemu. 

Môj sladký Ježišu, Láska ma vedie k Tvojim krokom a dostanem sa k Tebe, keď kráčaš po uliciach Jeruzalema spolu so svojimi milovanými učeníkmi...

I look at You and I see You still pale. I hear Your voice, sweet, yes, but sad—so much as to break the heart of Your disciples, who feel troubled.

Pozerám sa na Teba a vidím Ťa stále bledého. Počujem Tvoj hlas, sladký, áno, ale smutný, až láme srdce Tvojim učeníkom, ktorí sa cítia znepokojení.

“This is the last time,” You say, “that I walk along these streets by Myself. Tomorrow I will walk through them, bound and dragged among a thousand insults.”

And pointing out the places where You will be most insulted and tortured, You continue to speak,

“My Life down here is about to set, just as the Sun is now setting, and tomorrow at this hour I will no 20 longer be here!

But, like the Sun, I will Rise again on the third day!”

„Toto je poslednýkrát,“ hovoríš, „čo kráčam po týchto uliciach sám. Zajtra nimi prejdem, zviazaný a zavlečený medzi tisíc urážok.“

A poukazujúc na miesta, kde ťa budú najviac urážať a mučiť, pokračuješ v rozprávaní,
„Môj život tu dole zapadne, rovnako ako Slnko teraz zapadá, a zajtra v túto hodinu tu už nebudem 20!
Ale ako Slnko, na tretí deň opäť vyjdem!

At Your words, the apostles become sad and taciturn, not knowing what to answer. But You add,

“Courage, do not lose heart; I will not leave you, I will be always with you. But it is necessary that I die for the good of you all.”

Po Tvojich slovách sú apoštoli smutní a mlčanliví, nevediac, čo majú odpovedať. Ale ty dodávaš,
„Odvahu, nestrácaj odvahu; Neopustím ťa, vždy budem s tebou. Ale je potrebné, aby som zomrel pre dobro vás všetkých."

In saying these words, You are moved, but with trembling voice You continue to instruct them. And before enclosing Yourself in the cenacle, You look at the sun which is setting, just as Your Life is setting; You offer Your steps for those who find themselves at the setting of their life, giving them the grace to let it set in You, and repairing for those who, in spite of the sorrows and disillusions of life, are obstinate in not wanting to surrender to You.

Then You look at Jerusalem again, the center of Your Prodigies and of the Predilections of Your Heart—Jerusalem which, in return, is preparing Your Cross and is sharpening the nails to commit the deicide; and You tremble, Your Heart breaks—and You cry over its destruction.

Keď hovoríš tieto slová, si dojatý, ale chvejúcim sa hlasom ich ďalej poučuješ. A predtým, ako sa uzavrieš do večeradla, pozeráš sa na slnko, ktoré zapadá, tak ako zapadá tvoj život; Svoje kroky ponúkaš tým, ktorí sa ocitli na mieste svojho života, dávaš im milosť nechať ho vstúpiť do Teba a opravuješ tých, ktorí sú napriek strastiam a dezilúziám života tvrdohlaví v tom, že sa nechcú vzdať a podriadiť sa Tebe.
Potom sa znova pozrieš na Jeruzalem, na centrum Tvojich zázrakov a záľub Tvojho Srdca – Jeruzalem, ktorý na oplátku pripravuje Tvoj kríž a brúsi klince, aby spáchal rozhodnutie; a Ty sa chveješ, Tvoje Srdce puká — a plačeš nad jeho zničením.

With this, You repair for many souls consecrated to You, whom You tried to form with so much Care as portents of Your Love, and they, ungrateful and unrequiting, make You suffer more bitternesses!

I want to repair together with You, to sweeten the stabbing of Your Heart.

But I see that You are horrified at the sight of Jerusalem, and withdrawing Your gaze, You enter the cenacle.

My Love, hold me tightly to Your Heart, that I may make Your bitternesses my own, to offer them together with You.

And You, look with pity upon my soul, and pouring Your Love into it—Bless me.

Tým napravíš mnohé Tebe zasvätené duše, ktoré si sa snažil formovať s toľkou starostlivosťou ako predzvesť Tvojej Lásky, a ony, nevďačné a neopätujúce, Ti spôsobujú ešte viac horkosti!
Chcem spolu s Tebou napraviť, osladiť bodnutie Tvojho Srdca.
Ale vidím, že si zdesený pri pohľade na Jeruzalem a odvracajúc pohľad, vchádzaš do večeradla.
Láska moja, drž ma pevne pri Tvojom Srdci, aby som si Tvoje horkosti privlastnil a obetoval ich spolu s Tebou.
A ty, pozri s ľútosťou na moju dušu a vlievaj do nej svoju lásku – požehnaj ma.

Reflections and Practices

REFLEXIE a UVADZANIE DO PRAXE

Jesus promptly departs from His Mother, although His Most Tender Heart undergoes a shock.

Are we ready to sacrifice even the most legitimate and holy affections in order to fulfill the Divine Volition?

(Let us examine ourselves especially in the cases of separation from the sense of the Divine Presence or from sensible devotion).

Jesus did not take His last steps in vain.

In them, He glorified the Father and asked for the salvation of souls.

We must place in our steps the same intentions that Jesus placed—that is, to sacrifice ourselves for the glory of the Father and for the good of souls.

We must also imagine placing our steps in those of Jesus Christ; and as Jesus Christ did not make them in vain, but enclosed in His steps all those of the creatures, repairing for all their missteps, to give the glory due to the Father, and Life to all the missteps of creatures so that they might walk along the path of good—so we should do it in the same way, placing our steps in those of Jesus Christ with His own Intentions.

Do we walk on the street modest and composed, so as to be an example for others?

Ježiš okamžite odchádza od svojej Matky, hoci Jeho Najnežnejšie Srdce je šokované.
Sme pripravení obetovať aj tie najoprávnenejšie a najsvätejšie náklonnosti, aby sme naplnili Božskú vôľu?
(Skúmajme sa najmä v prípadoch odlúčenia od zmyslu Božskej Prítomnosti alebo od rozumnej oddanosti).
Ježiš neurobil svoje posledné kroky nadarmo.
V nich oslavoval Otca a prosil o spásu duší.
Do našich krokov musíme vložiť tie isté úmysly, aké vložil Ježiš – teda obetovať sa na slávu Otca a pre dobro duší.
Musíme si tiež predstaviť, že vložíme svoje kroky do krokov Ježiša Krista; a ako ich Ježiš Kristus nespravil nadarmo, ale uzavrel do svojich krokov všetkých stvorení, napravoval všetky ich prešľapy, aby vzdal slávu Otcovi a život všetkým prešľapom stvorení, aby mohli kráčať na ceste dobra – a tak by sme to mali robiť rovnakým spôsobom a umiestniť svoje kroky na kroky Ježiša Krista s Jeho vlastnými Zámermi.
Chodíme po ulici skromní a vyrovnaní, aby sme boli príkladom pre ostatných?

Ježiš okamžite odchádza od svojej Matky, hoci Jeho Najnežnejšie Srdce je šokované.

Sme pripravení obetovať aj tie najoprávnenejšie a najsvätejšie náklonnosti, aby sme naplnili Božskú vôľu?

(Skúmajme sa najmä v prípadoch odlúčenia od zmyslu Božskej Prítomnosti alebo od rozumnej oddanosti).

Ježiš neurobil svoje posledné kroky nadarmo.

V nich oslavoval Otca a prosil o spásu duší.

Do našich krokov musíme vložiť tie isté úmysly, aké vložil Ježiš – teda obetovať sa na slávu Otca a pre dobro duší.

Musíme si tiež predstaviť, že vložíme svoje kroky do krokov Ježiša Krista; a ako ich Ježiš Kristus nespravil nadarmo, ale uzavrel do svojich krokov všetkých stvorení, napravoval všetky ich prešľapy, aby vzdal slávu Otcovi a život všetkým prešľapom stvorení, aby mohli kráčať na ceste dobra – a tak by sme to mali robiť rovnakým spôsobom a umiestniť svoje kroky na kroky Ježiša Krista s Jeho vlastnými Zámermi.

Chodíme po ulici skromní a vyrovnaní, aby sme boli príkladom pre ostatných?

Stane sa bdelým strážcom každej jej myšlienky, každého jej slova a každého tlkotu jej srdca. Umiestní tieto skutky ako sprievod do seba a mimo seba, hľadiac na ne s veľkou Láskou, ako na ovocie dobrej vôle stvorenia. Potom, keď duša, ktorá sa v Ňom zlúči, vykoná svoje bezprostredné skutky s Ježišom, Dobrý Ježiš sa k tej duši bude cítiť tak priťahovaný, že bude robiť to, čo ona spolu s ňou, a premení prácu 22 stvorení na Božské dielo. To všetko je pôsobením Božej dobroty, ktorá všetko berie do úvahy a všetko odmeňuje, dokonca aj nepatrný čin v Božej vôli, aby stvorenie nebolo o nič oklamané. Ó, môj Život a moje Všetko, nech Tvoje kroky smerujú moje, a keď kráčam po zemi, nech sú moje myšlienky v Nebi!

He will become the vigilant Sentry of her every thought, of her every word and of her every heartbeat. He will place these acts as cortege inside and outside Himself, looking at them with great Love, as the fruit of the good will of the creature. Then when the soul, fusing herself in Him, does her immediate acts with Jesus, Good Jesus will feel so attracted toward that soul that He will do what she does together with her, transmuting the work of the 22 creature into Divine Work. All this is the effect of the Goodness of God, which takes everything into account and rewards everything, even a tiny act in the Will of God, so that the creature may not be defrauded of anything. O my Life and my All, may Your steps direct mine, and as I tread the earth, let my thoughts be in Heaven!

Stane sa bdelým strážcom každej jej myšlienky, každého jej slova a každého tlkotu jej srdca. Umiestní tieto skutky ako sprievod do seba a mimo seba, hľadiac na ne s veľkou Láskou, ako na ovocie dobrej vôle stvorenia. Potom, keď duša, ktorá sa v Ňom zlúči, vykoná svoje bezprostredné skutky s Ježišom, Dobrý Ježiš sa k tej duši bude cítiť tak priťahovaný, že bude robiť to, čo ona spolu s ňou, a premení prácu 22 stvorení na Božské dielo. To všetko je pôsobením Božej dobroty, ktorá všetko berie do úvahy a všetko odmeňuje, dokonca aj nepatrný čin v Božej vôli, aby stvorenie nebolo o nič oklamané. Ó, môj Život a moje Všetko, nech Tvoje kroky smerujú moje, a keď kráčam po zemi, nech sú moje myšlienky v Nebi!

 Reflections and Practices Jesus promptly departs from His Mother, although His Most Tender Heart undergoes a shock. Are we ready to sacrifice even the most legitimate and holy affections in order to fulfill the Divine Volition? (Let us examine ourselves especially in the cases of separation from the sense of the Divine Presence or from sensible devotion). 21 Jesus did not take His last steps in vain. In them, He glorified the Father and asked for the salvation of souls. We must place in our steps the same intentions that Jesus placed—that is, to sacrifice ourselves for the glory of the Father and for the good of souls. We must also imagine placing our steps in those of Jesus Christ; and as Jesus Christ did not make them in vain, but enclosed in His steps all those of the creatures, repairing for all their missteps, to give the glory due to the Father, and Life to all the missteps of creatures so that they might walk along the path of good—so we should do it in the same way, placing our steps in those of Jesus Christ with His own Intentions. Do we walk on the street modest and composed, so as to be an example for others? As the afflicted Jesus walked, He talked to the apostles every once in a while, speaking to them about His imminent Passion. What do we say in our conversations? When the opportunity arises, do we make the Passion of the Divine Redeemer the object of our conversations? In seeing the apostles sad and discouraged, Loving Jesus tried to comfort them. Do we place in our conversations the intention of relieving Jesus Christ? Do we try to do them in the Will of God, infusing in others the Spirit of Jesus Christ? Jesus goes to the cenacle. We must enclose our thoughts, affections, heartbeats, prayers, actions, food and work in the Heart of Jesus Christ in the act of operating; and by doing this, our actions will acquire the Divine Attitude. However, since it is difficult to always keep this Divine Attitude, because it is hard for the soul to fuse her acts continuously in Him, the soul can compensate with the attitude of her good will, and Jesus will be very pleased. He will become the vigilant Sentry of her every thought, of her every word and of her every heartbeat. He will place these acts as cortege inside and outside Himself, looking at them with great Love, as the fruit of the good will of the creature. Then when the soul, fusing herself in Him, does her immediate acts with Jesus, Good Jesus will feel so attracted toward that soul that He will do what she does together with her, transmuting the work of the 22 creature into Divine Work. All this is the effect of the Goodness of God, which takes everything into account and rewards everything, even a tiny act in the Will of God, so that the creature may not be defrauded of anything. O my Life and my All, may Your steps direct mine, and as I tread the earth, let my thoughts be in Heaven!