Radikálny feminizmus v Spojených štátoch, ktorého hlavnou politickou praxou a cieľom

bolo budovanie a stretávanie sa skupín

na posilňovaní vedomia a 

eliminácia pohlavno­-triedneho systému,

nemal dlhé trvanie.

Feministické skupiny sa začali stretávať na jeseň 1967. Nespokojné boli jednak so smerovaním liberálneho feminizmu, reprezentovaného National Organization for Women (Národná organizácia pre ženy), ale najmä so zneviditeľňovaním žien v rámci novej ľavice. Historička Alice Echols vo svojej knihe Daring to Be Bad (Odvaha byť zlou, 1989) koniec radikálneho feminizmu datuje do roku 1975, kedy ho pohltila kontrakultúra, zosobnená v ženskom hnutí kultúrnym feminizmom, ktorý sa neusiloval ani tak o sociálnu zmenu, ako skôr o osobnú premenu žien a ich životného štýlu.

Od začiatku mal radikálny feminizmus podobu stretávania sa malých skupín žien. Stretnutia mali mať miestami ráz spoločného premýšľania nad vlastným životom, spoločnosťou a tiež mali byť stupňom sebaorganizácie, ktorý predchádza politickému konaniu v širšej verejnosti. Keď sa dnes pozrieme na dokumenty štrukturujúce stretnutia skupín na budovanie povedomia, okrem ich pomerne veľkého množstva si môžeme povšimnúť aj ich rastúcu komplexnosť. Jeden z prvých dokumentov je plán práce skupiny New York Radical Women (Radikálne ženy New Yorku), združenej okolo Shulamith Firestone v rokoch 1967–1969. Jedná sa o jednostranový dokument bez názvu, ktorý jednoducho načrtáva témy diskusií na nasledujúce tri mesiace a predpokladá, že v procese budovania vedomia sa udejú štyri nasledovné veci: účastníčka diskusií „si vyčistí hlavu“, „odzátkuje a presmeruje svoj hnev“, „naučí sa rozumieť iným ženám“ a pochopí, že „jej osobný problém“ vlastne vôbec nie je len problém jej samotnej. Na začiatku roku 1970 už New York Radical Women neexistujú, ale časť pôvodnej skupiny sa opäť zoskupuje okolo Firestone a formuluje pomerne komplexnú a jasnú štruktúru organizačných princípov novovzniknutej skupiny New York Radical Feminists (Radikálne feministky New Yorku). Z nich je zrejmé, že táto konkrétna skupina nemá záujem len o zdieľanie vlastných skúseností a pocitov jednotlivých žien, o nepodmienečnú akceptáciu týchto pocitov druhými ženami, ba dokonca ju neuspokojí ani pýtanie sa na príčiny a dôvody útlaku žien (analýza artikulovaných skúseností) a syntetizovanie týchto analytických poznatkov do ucelenejšej predstavy o rodovo podmienenej štruktúre spoločnosti. Cieľom New York Radical Feminists je vybudovať (celonárodné) masové hnutie a preto je pre skupinu potrebné zamyslieť sa nad štrukturovaním svojich aktivít a kroko