Čo privádza človeka k pokániu?
Rimanom 2:4 Chváli Boha za jeho láskavosť

Bohatstvo Jeho láskavosti voči nám nás má viesť k úteku pred hriechom. Odpoveď Rimanom 2, 4 je preto, že Boh je láskavý, pretože jeho láskavosť je bohatá, pretože je trpezlivý. Jeho láskavosť vás vedie k pokániu

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Alebo sa spoliehaš na bohatstvo Jeho láskavosti, zhovievavosti a trpezlivosti, nevieš, že Božia láskavosť ťa má priviesť k pokániu?"
– Rimanom 2:4
Aký krásny obraz toho, ako nás Božia láskavosť má viesť k pokániu, tá Jeho trpezlivosť s nami. Bohatstvo Jeho láskavosti nás vedie k úteku pred hriechom. Keď premýšľate o pokušení a hriechu vo svojom živote, myslite možno na hriech, ktorý ste si dopriali, hriech, za ktorý ste vinní, veci, ktoré ste urobili, veci, ktoré ste neurobili a ku ktorým vás Boh povolal. Prečo sa teda kajať?

Rimanom 2:4 Chváli Boha za jeho láskavosť
Bohatstvo Jeho láskavosti voči nám nás má viesť k úteku pred hriechom.

Odpoveď Rimanom dva, štyri dáva preto, že Boh je láskavý, pretože jeho láskavosť je bohatá, pretože je trpezlivý. Jeho láskavosť vás vedie k pokániu. Keď premýšľate o hriechu, s ktorým vo svojom živote bojujete, možno sa nejakým spôsobom bránite pokániu, možno teraz, možno v minulosti, možno v budúcnosti, aby ste si uvedomili čo. Čo ťa vedie k pokániu? Je to láskavosť Božia.

Áno. Iste vidíme v Písme, a dokonca aj tu v Liste Rimanom 2. kapitole, vidíme Boží súd a Boží hnev. Áno, musíme si uvedomiť vážnosť svojho hriechu, ale tu vo verši 4 vidíme obraz o tom, že Boh nás priťahuje k pokániu svojou láskavosťou, láskou k nám. Modlime sa: "Bože, odpusť nám naše hriechy a priveď nás k pokániu svojou láskavosťou." Bože, nech sa nehovorí, že sme predpokladali bohatstvo tvojej láskavosti. Bože, nezaslúžime si tvoju láskavosť, tvoju lásku, tvoje milosrdenstvo, tvoju milosť voči nám.

Rimanom 2:4 nám pripomína Božiu milosť
Je to milosť, pretože je úplne nezaslúžená. Bože, my si to nezaslúžime. Sme hriešni ľudia. Som hriešny človek. Som tak náchylný odchádzať od teba. Som tak náchylný utekať za hriechom všetkými možnými spôsobmi a chváliť ťa, že si ku mne láskavý. Chválim ťa, že tvoja láskavosť je ku mne bohatá, že máš so mnou trpezlivosť. Bože, nech láskavosť, ktorú si mi preukázal, ktorú mi prejavuješ aj teraz, ma privedie k životu pokánia.

Modlime sa…
Bože, pomôž mi, aby som neutekal k hriechu. Dnes budem celý deň utekať pred hriechom, poháňaný tvojou láskavosťou, motivovaný bohatstvom tvojej lásky. Bože, ďakujem. Ďakujem. Ďakujem ti, Bože, za láskavosť, ktorá vedie k pokániu. Nech sa to prejaví v mojom živote, v životoch tých, za ktorých sa práve teraz modlím. Bože, nech nás dnes tvoja láskavosť privedie k pokániu.

V Ježišovom mene sa modlíme. Amen.

Kindness that Leads to Repentance (Romans 2:4) - Radical

---------------------------------------------------------------------------------------------

Čiňte teda pokánie a obráťte sa, aby boli zmazané vaše hriechy, aby od Pánovej tváre prišli časy občerstvenia“ (Skutky 3:19).

Pokánie! Pokánie! Pokánie!

Toto boli slová svätej Bernadety Soubirousovej v stredu 24. februára 1858 počas ôsmeho zjavenia v Lurdoch. Musíme konať pokánie, pretože je to jediné riešenie pre našu dobu.

Izraelské pokánie
Príklady pokánia a zodpovedajúcich kajúcich praktík vidíme v Starom zákone. Izraeliti prijímajú vrecovinu, popol, smútok, plač, modlitbu, vyznávanie hriechov, pôst, almužnu a obracajú sa späť k Bohu a Jeho prikázaniam.

Prorok Daniel sa s pôstom, vrecovinou, popolom a vyznaním hriechu modlil za obnovu Božieho ľudu a Svätého mesta Jeruzalema a bol vypočutý (Dan. 9:3–4).

V Knihe Ester sa Mordechaj a jeho spolužiaci modlili, postili a smútili v pokání a prosili Boha, aby ich zachránil pred istým zničením. Boli vypočutí (Ester 4:1, 3).

V Knihe Jonášovej, keď Ninivčania počuli Jonáša kázať ich prichádzajúci súd, všetci urobili pokánie a boli spasení (Jonáš 3:7–9).

Prorok Joel vyzval Izrael k pokániu:

„Aj teraz,“ hovorí Pán, „vráťte sa ku mne celým srdcom, pôstom, plačom a nárekom“ (Joel 2:12).

Novozmluvné pokánie
V Kázni na vrchu Ježiš obhajoval kajúce praktiky modlitby, pôstu a almužny (KKC 1434).

Neskôr Ježiš hovorí:

„Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli konali mocné skutky vo vás, dávno by sa kajali vo vrecovine a popole“ (Mt. 11:21).

Skoré cirkevné pokánie
V ranej Cirkvi sa po krste ťažko odpúšťali ťažké hriechy ako modlárstvo, cudzoložstvo (sexuálna nemravnosť) alebo vražda. Hriešnik bol vylúčený z Eucharistie a musel po zvyšok svojho života konať pokánie, pričom na smrteľnej posteli prijímal rozhrešenie a prijímanie.

Už pred krstom Cirkev vyžadovala od katechumenov pokánie modlitbou a pôstom, aby sa pripravili na sviatostnú iniciáciu.

Sám Kristus ustanovil sviatosť pokánia (Jn. 20:21–23), ale spôsob, akým bola udeľovaná v priebehu dejín Cirkvi, sa zmenil.

Našťastie, keď máme dnes ťažké/smrteľné hriechy, môžeme sa rýchlo zmieriť s Bohom a Jeho Cirkvou prostredníctvom pokánia, spovede a rozhrešení vo sviatosti pokánia. Ale aj po spovedi a rozhrešení musíme konať pokánie, tu alebo v budúcom živote.

Pokánie verzus pokánie?
Svätý Hieronym je obviňovaný z nesprávneho prekladu metanoie ako „pokánia“ namiesto „pokánia“ vo Vulgáte. Keď však čítame, ako Izraeliti činili pokánie, nazývame to „pokánie“.

V tom, ako raná Cirkev zaobchádzala s kresťanmi vinnými z ťažkého hriechu, „pokánie“ bolo „pokánie“. V spiritualite východnej cirkvi znamená pokánie nielen „zmenu zmýšľania“ alebo „odvrátenie sa od hriechu“, ale skutočné pokánie. Napríklad v piatom kroku Rebríka božského výstupu svätý Ján z Rebríka vyzdvihuje ducha pokánia nasledujúcimi slovami:

Pokánie je obnova krstu. Pokánie je zmluva s Bohom na druhý život. Kajúcnik kupuje pokoru. Pokánie je neustála nedôvera v telesné pohodlie. Pokánie je sebaodsudzujúca reflexia a bezstarostná starostlivosť o seba. Pokánie je dcérou nádeje a zrieknutia sa zúfalstva. Kajúcnik je nehanebný trestanec. Pokánie je zmierenie s Pánom konaním dobrých skutkov v rozpore s hriechmi. Pokánie je očista svedomia. Pokánie je dobrovoľné znášanie všetkých trápení. Kajúcnik je páchateľom svojich vlastných trestov. Pokánie je mocným prenasledovaním žalúdka a úderom duše do silného uvedomenia.

The Spirit of Repentance. Only Penance Can Save Us! | by Scott Boghossian | Medium

Pre svätého Jána z Rebríka sa „pokánie“ rovnalo „pokániu“.

Nachádzame sa v zúfalej situácii – len pokánie nás môže zachrániť
Zamyslite sa nad stavom sveta a stavom Cirkvi. Sme vo veľkých problémoch. Situácia je zúfalá. Niečo sa musí urobiť! Sme pod Božím súdom.

Synody, programy, petície a verejné kampane veci nenapravia.

Len pokánie nás môže zachrániť. Obráťte sa k Bohu v modlitbe, pôste, plači, smútku, vrecovine, popole a vyznaní hriechu.

Prijmite ducha pokánia, choďte každý týždeň na spoveď, postite sa a zdržujte sa v určených časoch, obetujte všetku svoju bolesť, utrpenie a skúšky Bohu v spojení s Kristovým umučením a smrťou a plňte povinnosti svojho stavu. v živote ako pokánie za Cirkev a svet.

„Keď zavriem nebesia, aby nepršalo, alebo keď prikážem kobylkám, aby zožrali zem, alebo pošlem mor medzi môj ľud, ak sa môj ľud, ktorý  volá moje meno, pokorí a bude sa modliť a hľadať moju tvár, odvráti sa od ich zlých ciest, potom vypočujem z neba, odpustím im hriech a uzdravím ich zem“ (2 Par 7, 13–14).