Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu, v spojení s porušením práva na život a zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania

V rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z roku 2002 v prípade Opuz proti Turecku [1] súd rozhodoval o porušení práva na život, o porušení zákazu diskriminácie na základe pohlavia a práva na zákaz mučenia, trestania či podrobovania človeka neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Sťažovateľka pani Opuz žila v manželstve, v ktorom ju a jej matku neustále fyzicky a psychicky napádal jej manžel a jeho otec. Manžel s otcom sťažovateľku a jej matku fyzicky napádali, vydierali a zastrašovali. Manžel dokonca na sťažovateľku a jej matku zaútočil nožom či autom. Následkom toho boli obe ženy opakovane hospitalizované so zraneniami ohrozujúcimi život. Sťažovateľka podala aj niekoľkokrát žiadosť o rozvod, ale pre vyhrážky a násilie ju vždy vzala späť. Taktiež niekoľkokrát podala trestné oznámenie na manžela a jeho otca a žiadala ochranu svojej osoby a matky. Manžela sťažovateľky a jeho otca polícia niekoľkokrát vypočula a vzala do väzby, no napokon ich vždy prepustila pre údajný nedostatok dôkazov. Nepomohli ani lekárske správy o ošetrovaní a hospitalizácii oboch žien, ani ich výpovede.

Keď sa sťažovateľka pokúsila od manžela odsťahovať, jeho agresia vyvrcholila tým, že zastrelil matku sťažovateľky. Po tomto ohavnom čine bol odsúdený na doživotie, ktoré mu však bolo znížené na 15 rokov, 10 mesiacov a peňažnú pokutu, a napokon bol prepustený. Sťažovateľka podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom ešte stále prebieha konanie na odvolacom súde. Sťažovateľka takisto žiadala petíciou ochranu svojej osoby. Až riaditeľ úseku medzinárodných vzťahov Ministerstva spravodlivosti Tureckej republiky pomohol sťažovateľke podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Až na základe rozhodnutia ESĽP turecké orgány prijali opatrenie, na základe ktorého má manžel sťažovateľky zákaz priblížiť sa k nej a k jej bydlisku. O týchto opatreniach a nutnosti ochrany sťažovateľky je takisto informovaná aj turecká polícia.

ESĽP konštatoval porušenie článku 2 (právo na život), článku 3 (zákaz mučenia) a článku 14 (zákaz diskriminácie) Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných osôb. Vo vzťahu k článku 2 Dohovoru turecké úrady a súdy nedokázali zabezpečiť právo na život matky sťažovateľky, vzhľadom na to, že „právo každého na život má byť chránené“ a „nikto nesmie byť zbavený života úmyselne“. K porušeniu došlo, pretože napriek opakovaným hospitalizáciám sťažovateľky a matky v dôsledku fyzického a psychického násilia a napriek trestným oznámeniam a výpovediam na polícii nezabezpečili žiadne úrady, polícia ani súdy ochranu života matky sťažovateľky.

Súd taktiež uviedol, že ak je osoba ohrozená kriminálnym konaním iného človeka, štát je povinný prijať preventívne opatrenie za účelom ochrany tejto osoby. V tomto prípade však napriek tomu, že sťažovateľka a jej matka boli neustále vystavované násiliu, zraneniam a hrozbám smrti, štátne orgány boli k jej situácií ľahostajné. V dôsledku toho im bola spôsobovaná bolesť a strach v rozpore s článkom 3 Dohovoru, ktorý stanovuje, že „nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“. Štát jednoznačne zlyhal a neposkytol ochranu sťažovateľke a jej matke proti tomu, aby neboli neustále vystavované neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Navyše podľa ESĽP je sťažovateľku potrebné zaradiť do skupiny zraniteľných jednotlivcov oprávnených na ochranu štátom, pretože bolo na nej v minulosti páchané násilie, v súčasnosti má strach z ďalšieho násilia a najmä spadá do sociálne slabej skupiny žien na juhovýchode Turecka, kde je veľmi zlá sociálna situácia.

K porušeniu článku 14 Dohovoru došlo tým, že sťažovateľka a jej matka boli diskriminované na základe ich pohlavia. Diskrimináciou sa rozumie upieranie práv druhému na základe akéhokoľvek dôvodu, a teda aj na základe pohlavia. V tomto prípade diskriminácia spočívala v nedostatočnej ochrane žien práve z dôvodu ich pohlavia a podhodnocovania ich spoločenského postavenia. Navyše násilie páchané na ženách vrátane domáceho násilia je jednou z foriem diskriminácie žien. Argumentácia Európskeho súdu pre ľudské práva sa opiera aj o fakt, že trestné oznámenia, sťažnosti, žiadosti sťažovateľky a jej matky neboli skúmané dostatočne a vážne. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že diskriminácia môže prameniť aj už len z celkovej životnej situácie žien a z rozdielu v zaobchádzaní so ženami a mužmi v spoločnosti a spoločnosťou ako takou, a taktiež v prípadoch, keď štát nie je schopný tento stav zvrátiť.Spracovala: Markéta Golhová
 
Prevzaté zo zdrojov na internetvých stránkach 

--------------------------------

.

.

.

.

-https://id-id.facebook.com/slovenskydohovorzarodinu/videos/pros%C3%ADme-o-zdie%C4%BEanie-1012020-akcia-zastavme-zlo-z-istanbulu-mal%C3%BD-

Na Facebooku so svojimi tureckymi priatelmi, zverejnuju akteri Slovenskeho dohovoru za rodinu svoje starsie i aktualne videoklipy modlitbovych akcii . Je odstupenie Turecka od Istanbulskeho dohovoru dokazom Bozej vole a uspechu akcie slovenskych katolikov? 

Istanbulský dohovor - Minúta po minúte, rýchle správy Denníka N (mnt.sk) (dennikn.sk)

Slovensky dohovor si pomaha s marianskymi zjaveniami po celom svete. Aj v Medjugori ma svojich stupencov, ale odstupenie Bosny a Hercegoviny od Istanbulskeho dohovoru nemozu dosiahnut. Medjugorski vizionari akcie Slovenskeho dohovoru nenasleduju, aj keby sa chcel vyvolat tento dojem. Nebojovali za odstúpenie od Istanbulského dohovoru,ktorý Bosna a Hercegovina i Chorvátsko a Slovinsko prijali a ratifikovali ho.

V Medjugori  Kralovna pokoja, ak si dovolime verit v pravost zjaveni, hovori o respektovani SLOBODY CLOVEKA, ktory je DAROM od Boha. Ak respektujeme  Bozi dar  slobody pre kazdeho cloveka na zemi, mali by sme respektovat aj slobodu rozhodovania sa podla VLASTNEHO svedomia a podporovat taketo rozhodovanie. Lebo hriechom je kazdy skutok, kazde slovo, kazdy umysel, ktory by chcel svojho blizneho okradnut o tuto slobodu a pouzil rozne prostriedky, aby blizneho zmanipuloval. Takyto hriech je hriechom jednotlivca ale aj hriechom celej spolocnosti. A potom ked postihne svet nejake zlo, tak tvrdime, ze je to pre hriechy tych druhych a ten " vyvoleny zvysok" je "svaty."  Aj v podmienkach vakcinacie spolocnosti proti Covidu 19 sa zrazu demonstruje a tvrdi, ze ani cirkevne autority nemozu nikoho nutit konat cloveka proti jeho presvedceniu, proti svedomiu.

Chceme sa divat na Jezisa,ale mixujeme zlo s dobrom, protestantsku vieru s katolickou, vieru v eucharistiu s vierou, ktora v eucharistickeho Jezisa neveri, vieru, ze posmrtny zivot existuje a vieru, ze neexistuje, vieru, ze existuje ocistec a vieru, ze neexistuje, vieru, ze vsetci ludia budu spaseni a vieru, ze Judas je v pekle, vieru, ze z pekla duse mozeme vykupovat a vieru, ze su zatratenci zatrateni navzdy, vieru, ze Jezabel a Moloch je silny demon, ktory ma svoju moc aj na Slovensku a vieru, ze v katolickej cirkvi na Slovensku posobi LEN a LEN Duch svaty a vsetko ostatne je od zleho.