” My Love, I see that in seeing You reduced so badly, Pilate shudders, and deeply impressed, exclaims: “How can there be so much cruelty in human breasts? Ah, this was not my will in condemning Him to the scourging!” And wanting to free You from the hands of the enemies - in order to find more convenient reasons, all humbled, removing his gaze from You because he cannot sustain your sight, too painful - he questions You again: “But, tell me, what have you done? Your people gave you into my hands – tell me, are you a king? What is your kingdom?” At the storming questions of Pilate, You, O my Jesus, do not answer, and recollected within Yourself, You think about saving my poor soul, at the cost of so many pains! Since You do not answer, Pilate adds: “Do you not know that it is in my power to release you or to condemn you?” But You, O my Love, wanting to make the light of truth shine in the mind of Pilate, answer: “You would have no power over Me, if it did not come to you from above. However, those who gave Me into your hands, have committed a sin graver than yours.”

 

Almost moved by the sweetness of your voice, irresolute as he is, with his heart in a tempest, thinking that the Jews would be more compassionate, Pilate decides to show You from the lobby, hoping that they may be moved to compassion in seeing You so tortured, so as to be able to release You. Sorrowful Jesus, my heart faints in seeing You follow Pilate. You walk with difficulty, bent over, under that horrible crown of thorns. Your Blood marks your steps, and as You go out, You hear the tumultuous crowd anxiously awaiting your condemnation. Imposing silence, in order to call the attention of all and to be heard by all, Pilate, with repugnance, takes two hems of the purple which covers your chest and shoulders. He lifts it, so that all may see how You are reduced, and says in a - 74 - loud voice: “Ecce homo! [Here is the man!] Look at him – he no longer has the features of a man. Observe his wounds – he can no longer be recognized. If he has done evil, he has already suffered enough - or rather, too much. I already regret having made him suffer so much; therefore, let us set him free.” Jesus, my Love, allow me to sustain You, because I see that, unable to stand under the weight of so many pains, You stagger.

 

“ Láska moja, vidím, že keď som ťa videl tak veľmi zmenšenú, Pilát sa chvel a hlboko zapôsobený zvolal: „Ako môže byť v ľudských prsiach toľko krutosti? Ach, toto nebola moja vôľa odsúdiť Ho na bičovanie!” A chce ťa vyslobodiť z rúk nepriateľov - aby našiel pohodlnejšie dôvody, celý pokorný, odvracajúc od teba pohľad, pretože nemôže udržať tvoj zrak, príliš bolestivý - sa ťa znova pýta: "Ale povedz mi, čo urobil si? Tvoj ľud ťa vydal do mojich rúk – povedz mi, si kráľ? Aké je tvoje kráľovstvo?" Na zúrivé otázky Piláta, ty, Ježišu môj, neodpovedaj a spamätaný v sebe myslíš na záchranu mojej úbohej duše, za cenu toľkých bolestí! Keďže Ty neodpovedáš, Pilát dodáva: „Nevieš, že je v mojej moci ťa prepustiť alebo odsúdiť? Ale Ty, ó, láska moja, chceš, aby svetlo pravdy zažiarilo v mysli Piláta, odpovedz: „Nemal by si nado mnou žiadnu moc, keby k tebe neprišlo zhora. Avšak tí, ktorí ma vydali do tvojich rúk, spáchali ťažší hriech ako ty.

 

 

 

Takmer dojatý sladkosťou tvojho hlasu, hoci je nerozhodný, so srdcom v búrke, mysliac si, že Židia budú súcitnejší, sa Pilát rozhodne ukázať ti to z haly v nádeji, že budú pohnutí k súcitu, keď ťa uvidia. tak mučený, aby som ťa mohol prepustiť. Bolestný Ježišu, moje srdce ochabuje, keď ťa vidím nasledovať Piláta. S ťažkosťami kráčaš zohnutý pod tou hroznou tŕňovou korunou. Tvoja Krv označuje tvoje kroky a keď vychádzaš, počuješ búrlivý dav, ktorý netrpezlivo čaká na tvoje odsúdenie. Impozantné ticho, aby upútal pozornosť všetkých a aby ho všetci počuli, Pilát s odporom berie dva lemy purpuru, ktorý pokrýva tvoju hruď a ramená. Zdvihne ho, aby všetci videli, ako si zmenšený, a nahlas hovorí: „Ecce homo! [Tu je ten muž!] Pozrite sa naňho – už nemá črty muža. Pozorujte jeho rany – už ho nemožno spoznať. Ak páchal zlo, vytrpel si už dosť – alebo skôr priveľa. Už ľutujem, že som ho nechal tak trpieť; preto ho osloboďme.“ Ježišu, láska moja, dovoľ mi, aby som Ťa podporoval, pretože vidím, že neschopný stáť pod ťarchou toľkých bolestí sa potácaš.