Jesus once again before Pilate, who shows Him to the people. My crowned Jesus, wounded by your love and transfixed by your pains, my poor heart cannot live without You, so I search for You, and I find You before Pilate, once again. But, what a moving scene! The Heavens are horrified, and hell trembles with fear and rage! Life of my heart, my gaze cannot bear the sight of You, without feeling itself dying. But the enrapturing power of your love forces me to look at You, that I may comprehend your pains well; and I contemplate You, amid tears and sighs. My Jesus, You are naked, but still, You clothe Yourself – I see You are clothed with blood, your flesh torn, your bones uncovered, your most holy Face unrecognizable. The thorns stuck in your most holy head reach into your eyes – into your Face, and I see nothing but blood which, pouring down to the ground, forms a bloody torrent behind your feet.

My Jesus, I can no longer recognize You because of the way You have been reduced! Your state has reached the most profound excesses of humiliations and spasms! Ah, I can no longer bear the sight of You, so sorrowful – I feel I am dying. I would want to snatch You from the presence of Pilate, to enclose You in my heart and give You rest. I would want to heal your wounds with my love, and flood the whole world with your Blood, to enclose all souls in it and conduct them to You, as the conquest of your pains! And You, O patient Jesus, seem to look at me with difficulty through the thorns, and You say to me: “My child, come into these bound arms of mine, place your head on my breast, and you will see pains more intense and bitter, because what you see on the outside of my Humanity is nothing but the outpouring of my interior pains.

Ježiš opäť pred Pilátom, ktorý Ho ukazuje ľuďom.

Môj korunovaný Ježišu, zranená tvojou láskou a uchvátená tvojimi bolesťami, moje úbohé srdce nemôže žiť bez teba, preto ťa hľadám a opäť ťa nachádzam pred Pilátom.

Ale, aká dojemná scéna!

Nebesá sú zdesené a peklo sa trasie strachom a hnevom!

Život môjho srdca, môj pohľad nemôže zniesť pohľad na Teba, bez pocitu, že sám umiera. Ale uchvacujúca sila tvojej lásky ma núti pozerať sa na Teba, aby som dobre chápal tvoje bolesti; a rozjímam o Tebe uprostred sĺz a vzdychov.

Môj Ježišu, si nahý, ale predsa sa obliekaš – vidím, že si oblečený krvou, tvoje telo je roztrhané, tvoje kosti odkryté, tvoja najsvätejšia tvár na nepoznanie. Tŕne zapichnuté do Tvojej Najsvätejšej Hlavy siahajú do Tvojich očí – do Tvojej tváre a ja nevidím nič, LEN KRV  ktorá sa valí na zem a tvorí za Tvojimi nohami krvavý prúd.

Môj Ježišu, už Ťa nemôžem spoznať kvôli tomu, ako si bol umenšený!

Tvoj stav duše a tela dosiahol najhlbšie excesy poníženia a kŕčov!

Ach, už nemôžem zniesť pohľad na Teba, taká smutná – cítim, že umieram.

Chcela by som Ťa vytrhnúť z prítomnosti Piláta, uzavrieť Ťa vo svojom srdci a dať Ti odpočinok.

Chcela by som svojou láskou zahojiť Tvoje rany a Tvojou Krvou zaliať celý svet, uzavrieť do nej všetky duše a priviesť ich k Tebe, ako premoženie tvojich bolestí!

A ty, ó trpezlivý Ježiš, zdá sa, že sa na mňa s ťažkosťami pozeráš cez tŕne a hovoríš mi:

„Dieťa moje, poď do týchto mojich zviazaných náručí, polož si hlavu na moje prsia a uvidíš intenzívnejšie bolesti. a trpké,

pretože to, čo vidíte na vonkajšej strane mojej ľudskosti, nie je nič iné ako výlev mojich vnútorných bolestí.